Zo skla

Nebudem sa pýtať,

Lebo som z nás jediná,

Komu na tom druhom

Záleží.

Nebudem už čakať,

Až sa milý uráči,

Či sa mu páči,

Mňa tým uráža.

Moje nervy skúša,

Čo tenké sú a

Voľným okom nevidno.

Kedy ti to dôjde?

Si nanič.

Na teba bič.

Nepomôže nič.

Tak si krič.

Vysrať sa na teba,

Čo mrhal si mojím časom,

Čo mohol mať niekto

Iný. Možno.

Tá bariéra

Tam zostala,

A viera

Z nej odišla.

Vypadni.

Aj tak si ušiel

So stiahnutým chvostom.

Cítiť strach s nožom.

Pre jedno si prišiel,

Nenápadne odišiel,

No mám ťa na muške.

Verím viac tej puške.

Keď si ma nezískaš teraz,

Potom ma stratíš navždy.

No dovtedy,

Pokus len raz.

Čakala som pridlho, ach,

A láska premenená v prach,

A zbytočne.

Kvôli niekomu ako si ty.

Mojou chybou len,

Že som ťa pozvala dnu,

Zanechal si stopy.

Brázdy. Kto to má

Po tebe upratovať?

Facnúť ti nestačí,

Bafnúť na teba nestačí,

Až sa pánkovi uráči,

Ozvať sa. Hurá. Veru nie.

A aké krásne,

A aké teplé

Bolo moje srdce,

Srdce roztomilé.

No premenil si ho nečinne

Na chlad. Studené.

Ľad, to zo skla.

Slza, zoschla.

Chcela som ti podať,

No rozbil si ho.

Črepiny, kúsky nezlepené,

Nemám už čo dodať.

Zaplatíš za to.