Večer

Vystrieda sa jas,

V pološere a nevidno,

Ale zajtra príde zas,

A oslní nás.

Keď sa nočná bytosť,

Prebudí, 

Z dňa zahubí, 

Čo malo svoju spojitosť. 

Keď zmizne i posledný 

Vánok a nádych tepla,

Pre niekoho je nezvaný,

No je to očista. 

Zhasne svetlo na lúke,

Otvorené búrke,

Čo zmyje známky 

Ťažkostí z toho dňa.

Po ruchu,

Príde kľudu,

Čo ťa oblaží 

A plášťom zahalí. 

Vtáky stíchnu postupne,

Zmysly otupné, 

A kvet sa zatvorí k spánku,

Čo vietor spieva uspávanku. 

Kroky nespočítaš, 

Čo strácajú sa pred tebou,

Nasledované tmou,

A zem pod nimi nevnímaš. 

Znetvorená je predstava,

A ona neprestáva, 

V mysli zostáva,

Ohavnosti zvoláva. 

Ale zbytočne a celkom,

Čo prichádza vekom,

Len oči dieťaťa,

Vedia, čo vidia.

Veď večer, to prinesie

Mnohé radostné spomienky,

Kedy v prírode a psie

Brechoty a radovánky. 

Len ty si tam,

A pocit, že sám, 

Že existencia,

Ľudí je absencia.

A nepričinila som sa ani,

Trochu, postupne sa to hromadí, 

A potom si poviem, že vlani,

Tá krása večera, teraz nevadí.

Večer, to je keď,

Už si zmierený, že to končí. 

Ale v skutočnosti začína,

A tebe sa ráči. 

Že cesta sa rozvidnela, 

A je jasná, viac jak za deň,

Čo si žil preň, 

A vieš ako ísť ďalej.

Že ak vstúpiš, 

Už sa nevrátiš, 

A to je to najkrajšie na tom,

Unášať sa večera kúzlom.