Ako diamanty
prelínanie v tichosti
Keď blizkot ozýva sa
A jasot čudes zdvíha
Pokrievku všednosti,
A nazerá do útrob
Skelného pohľadu.
Nestavia sa v ceste,
Ba pohýňa svetom
Iba prítomnosťou.
Láska chodníky
Sklom, čo do tanca,
Ťa uvedie.
Jak nevesta skrytá
Pred okom prostoty
V chladnom priestore
A ty na ostrí
Nožov po blúze jej bruslíš.
Jazero v prítmí
A tichu blaženom
Ti na požiadanie
Vystaví obraz.
Hladina, to zrkadlo.
Lapí ťa za golier
A stiahne podeň.
Snáď ti žiabre narastú.
Prikrývka v mozaike
A mrazom páli,
No pod prístrešok
Sa nedostane.
Beda tomu, kerý zaostane.