Života naša pieseň

Hana Zemánková- Života naša pieseň

Kde sa ženú mraky,
Kde sa ženú zvery,
Keď nie je taký,
Čo uverí.

My spolu sa vydáme,
Na našu púť,
Cez hory, lesy sa dáme,
I cez veľkú púšť.

Kde sídlo majú bohovia,
A kde spí prostý ľud,
I ako otrokovia,
Len ty so mnou buď.

Cesta je dlhá,
Plná nástrah,
Možno je ako mlha,
Naskytne sa náhľad.

Sval srdcový nech
Nám búši,
Či ako slamy mech
Na slnku sa suší.

Nech žije naša pieseň,
Nech zvoní cez ulice,
Že i keď nastane jeseň,
Zástupy budú tisíce.

My ladným krokom,
Si držíme reputáciu,
A tí, čo stoja bokom,
Zažijú len mutáciu.

Lebo kto v nás verí,
Kto nás vzýva,
Naveky drží podpery,
A viac sa neozýva.

Na mori sa plaviť,
Budeme donekonečna,
Aj keď budú sirény vábiť,
Naša cesta bude večná.

Hlaď, čo sme vybudovali,
A tak sa pre to báli,
Že by ľudia odcudzovali,
A ďalej nás zaháňali.

A predsa, znie
Naša pieseň,
Šumí, silnie,
Sťa nezlomný remeň.

Pozri na naše háje,
Z ktorých sú báje,
Hovoriac o nás dvoch,
Ako o veľkých bohoch.

Kto si naše mená,
Dobre pamätá,
Toho nevymetá,
Strigônech deva.

Sme my ale dvojka,
Patríme však k sebe,
Akoby nás dojka,
Sama mala pri sebe.

Ty ako kvietok,
Ja ako tŕň jej,
Ty sa len smej,
A ja rozpútam zmätok.

Nikdy nechyrovali
By o nás,
Sami sa čudovali,
Či nie sme z Mars.

Kladiem si tiež otázku,
Potom váham,
Avšak to visí na vlásku,
Lebo som šťastná, že ťa mám.

Nech závidia,
Nech sa aj potknú,
Však oni uvidia,
Ak sa ťa dotknú.

Ta ďalej kráčame,
Labky si zmáčame,
Ale to nevadí,
Každý má vady.

Ty si mojou oporou,
V nejednej situácii,
Aj keď zahalia nás oponou,
Rozprávať budú i veštci.

Podaj mi ruku,
Nech sa vyhnem muku,
Do sveta čo ideme
A späť sa už nevrátime.