Žihľava

Hana Zemánková- Žihľava
  

Ruka, noha mi brní,

Strašne, strašne ma to pŕhli,

Pocit divný, zbrklý, 

Cítim sa sem tam ako v tŕni.

Nie je to ľahké,

Čím sa chcem dostať vyššie,

Tým sa cítim nižšie,

Všetko okolo je pálivé.

Ja len dúfam, že azda sa niekto nájde,

Kto moje srdce rozohreje,

Nikoho iného nehľadá, nenájde,

A že to tak navždy zostane.

Stonka drsná,

Jak to dnešné počasie,

Lístočky sťa páperie,

Koreň silný jak burina.

Na dobré či zlé,

Nikdy sa nezabúda,

To stále vo mne sa prebúdza,

Ako nočné volanie.

Idem tým tŕním,

Ďalej, do hĺbky,

Žiadnej radosti, cit trpký,

Nikto nepovie, že ja ľúbim.

Život celý bledý, 

Pulzuje tá bolesť,

Neprináša žiadnu ratolesť,

Už ani zrnko nehy.

Ani odvar silný,

Ktorý by dodal iskru,

Aby premenil kameň na perlu,

Či pozdvihol prah odvahy.

Nebude o mňa núdza, 

Když som jak medúza,

Ktorá keď sa prebúdza,

Idem len strach a hrúza.

Pŕhlim, ani kvietku nedodám,

Aby potešilo okolie,

Také skleslé, pochmúrne,

Keď sú okolo mňa.

A ja nie som zbytočná, 

Síce nie som príjemná, 

Ani svetu vábivá, 

Avšak sem tam užitočná. 

Ja neškodím, 

Ja pomôžem, 

Kto by pomoc hľadal, nájde, 

I keď ma neskrotí. 

Však vy ma budete hľadať, 

Keď vám nebude rady, 

Dostane sa vám zrady, 

A bludy za oknami čakať. 

Tak ma zadup do zeme,

Pŕhliť budem stále ešte, 

Sťa všetky nože, 

Už mi nikto nepomôže.