Zase

A zas v lete,

Sedí, a zas v polosede,

Len hľadí pred seba, zase,

V celej, zas, v celej kráse.

Odhadu nadobudnúť

Sťažka a nenápadne,

Že zas a zase,

Vynímaš sa spontánne.

Pohľad tam a zas späť,

Uniknúť nedokážeš,

Čo znám ja naspamäť,

Dokola, dokola tvoj deň.

Jak roztomilé!

Tie tvoje dlane,

Pohrávajú sa so mnou…

A pak uniknú k tebe, zase.

Zase vánok ratolestí,

Zase deň nie bolestí,

Zase ukázaný v biely šat,

A zase slnce, jeho kat.

Môj kat…

Ty ale sudca.

Nie nadlho,

Zas ťa v objatí mojom skrúca.

Kto nás skúša?

Osud určený tým,

Čo nenaslúchajú?

My zas vieme svoje.

Úkrytu márne hľadajú

Moje city, čo rozkvitajú

Zas v tvojej prítomnosti

A čo ešte len nohy…

Oči blúdia,

Nie v slepote,

Uniknúť pohľadu

Lačnému tvojmu…zase.

A zas drieme,

Drieme mi na bedre,

Bez hnutia,

Bez nočnej mory upadnutia.

Čo teplo sála z nás oboch,

Závidieť nám stromy smú,

No i oni sa preplietajú

Zase, v sebe navzájom.

Vzdych sprevádza ma

Tvoj, môj, náš,

Na ten prvý, zas,

Zas si spomínaš?

A hľadí pred seba, zase,

Zaseknutý v spáse,

V celej svojej kráse,

A ja ruky v páse.

A ty tie tvoje tam,

Tam taky,

Zas sa utápam,

Utápam jak na oblohe mraky.

Teším sa zas,

Zas až ťa uvidím,

Zas v noci,

Zas v sne ťa uvidím.