Zajtra o 3 roky

Hana Zemánková- Zajtra o 3 roky

Ako tisíce hviezd,
Si ja po nociach spievam,
Keď vypadnú z ich hniezd,
Na teba si spomínam.

Ach, láska moja krásna,
Nepočuť ťa, nepoláskať,
Ale v mojom vnútri si vzácna,
Stále, to začína so mnou kmásať.

Nebo modré stále,
Lesy kypré zelenou.
Avšak čo je stále,
Že ty nie si mnou.

Hlaď na mňa s útechou,
Kým si ja zas uvedomím,
Že nežijem prázdnotou,
Ale tvojím vedomím.

Teplý mi je tvoj kožuch,
Zahreje ma až na kosť,
I keď nemá veľa múch,
Je mi predsa pre radosť.

Pri ohni sa chvejem,
Tancuje vôkol pahreba,
Potom sa len smejem,
Pretože to bolo od teba.

Opieram sa o palicu,
Ako stará mať,
Lepšie krivú chrbticu,
 Ako z teba nič nemať.

Čo mňa po celom svete,
Pokiaľ si ty nablízku,
Bárs mi aj poviete,
Ale trpezlivosť nemám nízku.

Strach razom opadá,
Radosť s tebou vždy,
Aj keď to sem tam nevypadá,
Chcem, aby to bolo tak navždy.

Čo to ako tak,
Po vie o nás dvoch,
Keď pozrú oni tak,
Zo zachmúrených pohľadov.

Nevie nikto nič,
Pokiaľ to sám neskúsi,
Lepšie ako nič,
Vie ten, čo skúsi.

My ale dobre vieme,
Samé to poznáme,
Slovka síce nepovieme,
Ale srdce to povie samé.

Život za tú druhú,
By sme dali,
Bez mihu okamihu,
Ani raz nezaváhali.

Prechádzam sa,
Sama a potichu,
Snažím sa žiť bez prepychu,
Čo láska volá sa.

Nezabúdam azda,
Na to, čo bolo?
Keď som zavolala ,,Asta",
A tebe sa to páčilo.

Nezabúdam azda,
Čo som cítila?
Tak sa mi zdá,
Že chvíľa rýchlo pominula.

Je to ako let,
Nezávislý, slobodný,
Tak so mnou poleť,
Do výšin nebeských.

Láskou si ma vždy,
Tak veľmi ohúrila,
Chcela som, aby to bolo navždy,
Aspoň som to skúsila.

Spomienky sú večné,
I tie zabudnuté,
No v mojom srdci úžasné
Naveky ukryté.

Si mi svetom,
Si mi radosťou,
Dala pocit v tom,
Milovaná tvojou osobnosťou.

Duša krehká, ale silná,
Telo pevné, ale nie nekonečné,
Láska neľahká, ale skutočná,
My dve iné, ale spolu láskou spojené.