Záhrada

Bola raz jedna záhrada,

Čo pre oči návnada,

Hmyzu oblaženie,

A dušu očistenie.

Každý hosť v nej vítaný,

Nikým neodstrkovaný,

Tešil sa pohladeniu,

Mal on tam rodinu.

Kvetov toľkých nepoznaných,

No ona sa v nich vyznala,

Škodcov ľahko vyhubila,

Člen rodiny jej vzácny.

Pretrpela ťažkých časov,

Búrky, straty,

No potom spoza oblakov,

Vyšlo slnce, hrialo na tvári.

Mala svoje mušky,

Kto aj nie,

Ale v našej najväčšej tme,

Prileteli jej svetlušky.

Toľké rady,

Toľké ponaučenia,

Urovnala zvady,

Rozdávala náručia.

Humor jej nebol cudzí,

Zlé ju mrzí,

A svoje milé dary,

Rozdávala sa viac jak sa patrí.

Bola raz jedna záhrada,

Čo radosťou,

A dobrotou,

V každom čase kvitla, to záhada.

Ranný vánok ju pohladil,

Na jej červené líčka,

A slniečko na jej políčka,

Užívala si každú z chvíľ. 

Chápavá mamička,

Starostlivá babička,

Dobrá sestrička,

Oporou krstnička.

Kde sú jej rady slov?

Kde sú jej dni teplé?

Kde sú jej hromady bozkov?

Kde je jej srdce vrelé?

Chystala sa oslava,

Chystala sa slávnosť,

Že jej patrí vďaka, 

Že je skvelá a aká!

Nik však netušil,

Že rozkvitla posledný raz,

Nik po tom netúžil,

Prihnal sa mráz.

Odišla nám nečakane,

Nebol ešte jej čas,

Nerozlúčili sme sa včas,

No aj tak ju ľúbime neprestajne.

Spomienky a chvíle s ňou,

Si ponesieme v srdci,

Kvietky a včielky oslavujú ju piesňou, 

Radosť nám stále robí.

Ďakujem ti za všetko, babi. Kiežby sme spolu strávili tie posledné chvíle.