Začať odznova

●Povedal som viac ako som mal.

○Čo konkrétne si mal na mysli?

●Náš príbeh, čo sa odohral.

○Kiežby si netrepal nezmysli.

●A vari trepem?

○Veru nie málo.

●Aspoň to za to stálo. 

○To dozaista neviem.

●Dobre, dobre.

○Čo je na tom dobré?

●Že sme si jasní v tom.

○A čo bude potom?

●Nad tým som neuvažoval.

○Aha, neuvažoval. A kedy?

●A vari som pokračovať mal?

○Aspoň na vedomie keby.

●Nuž, stalo sa, niet cesty späť.

○V tom sa zhodneme aspoň.

●Budem to vedieť naspamäť. 

○Nepochybujem o tom.

●A kde máš pochybnosti?

○Tam, kde ty starosti.

●A čo teraz?

○To sa pýtaš nás?

●A je tu niekto iný?

○Veru my dvaja.

●Na celom svete jediní.

○Čo sa tomu postavia.

●Kto rozhodne o našom osude?

○Netuším už vôbec.

●Tak poďme v kľude,

Prekonať toho kopec.

●Začalo sa to...

○V kaviarni, ako inak.

●Prosil som si mojito...

○A zákusok a mak.

●Mal som na mysli kávu.

○Ale to si vyslovil.

●Keď som teba zočil...

○Nevidel si žiadnu slávu.

●Pre mňa si bola jediná.

○Som ako každá iná.

●Už viac to nehovor!

○Nič na tom nie je pravdy.

○A ďalej? Rozprávaj.

●Tie oči, ruky šikovné, 

Pohyby jak maľované...

○Zas nepreháňaj. 

●A ty? Si na rade.

○Myslela som, že stojím v rade.

Na takého muža, čo ocení,

Ženu a s ňou sa ožení.

●Tak sa aj stalo.

○Hej. A kedy sa to pokazilo?

●Neviem. Stal sa náš čas,

Rovnaký každý deň, zas a zas.

Stal sa normálnosťou.

●Chcem, aby sme boli,

Ako predtým, s vášňou,

So srdcom na dlani.

○Veď môžeme.

●Začať odznova?

○Kto povedal, že nie?

●Divná osnova.

○Nechceš?

●To som nepovedal.

○A teda?

●Rád by som pokračoval.

○Tak na nás!

●Na nás!

○Nech žijeme ako jeden,

Na nový deň.

○Za pokus nič nedáme.

●Pravda, drahá. 

○Veď uvidíme,

Aká dlhá bude dráha. 

●A ak to nevyjde?

○Nuž...

●○Zhnijeme v pekle.