Z vrchu sa ti smeje,
Dobrého ti nepraje,
Roboty na teba leje,
A k smrti prispeje.

Pohostinnosti využíva,
Na nemilosť zneužíva,
Dokonalá pretvárka,
Ešte lepšia luhárka.

Tam choď,
Hento dones,
Kriku nerob,
Inak dostaneš!

Čo robíš?
Kde si?
Už spíš?
Urob si!

A mnoho iného,
Nové i starého,
Kolotoč neprajnosti,
Čo kvária ťa do sýtosti.

Jej patrí život tvoj,
Bez nej ani na krok!
Musí byť po jej stoj čo stoj,
Inak nie si otrok.

Spravíš ako chcela?
Aj tak to není,
Spraví si znova sama,
Nikoho neocení.

Jak môže niekto taký jestvovať?
Čo chce pýchu a lož v tebe pestovať?
Držíš sa zubami nechtami,
Tlak stúpa žilami.

Vidí, počuje a vie všetko,
Klebety! Nie čo by stálo za to,
Pýcha, jediná na svete, hore nos,
Lož, lakomstvo, čistý Kerberos!

Darí sa ti?
Dlho nebude,
Ona ti pri smrteľnej posteli,
Pravdu, nenávisť dokazovať bude.

Tuhý koreň ona má,
Všetkých dokonale oklame,
Aká je slabá, nevinná,
A do hrobu ťa dostane.

Ako ty trpíš,
Svoje vnútro gniaviš,
Lebo nechceš jej uškodiť?
Seba tým zahubíš!

Tvoja kedysi čistá,
Silná duša,
Je teraz vratká, zostarnutá,
K samopádu ťa pokúša.

Každý to vidí,
Každý rozumie,
Nik ale nespraví,
Aby bolo k slobode.

Každý sám v kúte,
Potichučky ani myška,
Aby sa neprezradil jej,
A bol otrokom, slúžka.

 
Kto má ešte rozum pevný,
Nohy slúžiace,
Prosím, utekajte,
Nenechajte sa napáliť.

Lebo to, čo u nej vidíte
Ste ešte nezažili, ani nechcete,
Bojovať o SVOJ život budete,
Darmo na konci zistíte.

Kto mohol, utiekol,
I ja tak pôjdem,
Čo zostáva mi iného,
Keď žiť ešte chcem?