Vážka
Bzukot sem,
Bzukot tam,
Ozýva sa k jazerám,
A cez rákosie.
Rýchlosť sťa blesk,
Na hladine odlesk,
Telo ako tyč,
Zvuk jak praskania bič.
Nemalé okále,
Obzerajú okolie,
Hore a dole,
Na podolie.
Nohy na pristávaciu
Plochu, nemá však,
Podobu zvieraciu,
Skôr vlak.
A krídla jak panely,
Jak helikoptéra,
Nik z nich nevideli,
Čo je to za tvora.
Sadne na kameň,
Kde potoka prameň,
A skúma, sleduje,
Kým iný hmyz vyspevuje.
Je čas spojenia druhov,
Prežitia spoločných príbehov,
Len ona sa dívať bude,
Trápiť sa v ostude.
A nie je to jej vina,
Že tá psina,
Na záhrade pri rybníku,
Ju zničila na chvostíku.
A ten práve nemá,
A teda jej koniec istý,
Že svoje deti,
Nikdy nepozná.
Jak len je dôležitý taký kúsok,
A oni rovnakí,
A vyviazla len o vlások,
Mohlo byť aj horšie.
Vzdychá ona sťažka,
Vzdychá bez zmeny,
Nešťastná je vážka,
V hlave ozveny.
Jej sestry deti,
Ako smetí,
Hromada ich letí,
Do pasti.
Letí na pomoc im,
Odkloní ich a beda,
Na plátne pavučín,
A späť sa nedá.
Deti pomáhajú, ale bez úspechu,
Vo veľkom rozbehu,
Letia za matkou,
Pred skazou pavúkov.
Vrátia sa aj s ňou,
A vážky niet,
Budú za ňou cnieť,
A oslavovať ju piesňou.