V čaro kraji
Zimný sen
Stmieva sa v krušnom kraji,
Háj nezelená,
Ani jako kdysi,
Ani nerastie tráva po kolená.
Huby tak lysohlávky,
A srna zebrou,
Či z ovce vlk,
A ten nie je mnou.
Stúpa neistota,
A klesá ostýchavosť pozemská,
Čudesá radujú sa,
Do rytmu tlieskajú.
V uťahanom kúte,
Nesmúti a bdie,
Malé toho stvora, spasenie
V tom nezračí.
Nepadne pomyslenie,
Nenapadne snehu veľa,
Snehu nápadov,
Iskra fantázie malá.
Tmolí sa k vetvičke,
Štuchá ňou do papiera,
Že čosi splodí vo vetičke,
Veď nádej ešte neumiera.
Úbohé to nevinné,
Zdá sa na pohľad,
len tam sedí bez hnutia,
Jeho dni zrátané.
K prebudeniu ho volajú,
Dávne sestry i bratia,
Že oni prídu,
Tie nápady sa vrátia.
A ono začne škrabotať,
Do papiera, tvorbu slučiek,
Nekonečných vlnitých spletív,
Narastá potešenie.
Brieždi sa v čaro kraji,
Hárky lietajú jak vtáky,
A piesňou je škrabot vetvičky,
Vo fantázii raj.
