
Tvoj autogram
.
Hana Zemánková- Tvoj autogram
Aký je to pocit,
Lačný, krehký,
Čo je to za cit,
Sme všetci slepý.
Láska sa nedá kúpiť?
Ale dá,
Meno na tri má,
Len nesmieš byť skúpy.
Tak i u nás
To raz bolo,
Sadli do auta,
Šli pre šteniatko.
Klbko malé,
Očká modré,
Sveta nepoznané,
Aj tak odvážne.
Čo to čudo
Všetko dookola,
Hlavu jej to pomotalo,
Čo to všetko byť má.
Šprinty v lete,
Ťažké brzdenie,
To je nadelenie,
Čo sa to deje?
Lovecký pes
Sa v nej nezaprel,
Vystríhala des,
Poslúchala na povel.
Každý nemá
Takého psa,
Ktorý činy má
A vychádza od srdca.
Hlasný štek,
Niesol sa dolinou,
Keď nešlo o pretek,
Ale honbu za slaninou.
Mrk, mrk,
S jej očkami,
Žiadny škvŕk,
Hneď bolo po večery.
Držať krok
Si sa naučila,
Kým prešiel ďalší rok,
Mnohé si vedela.
Ach tá česť,
Pýchy niet,
Lesklá lesť,
Hrdosť v nej.
Keď sme šli do brodu,
Ty len štekala,
Nezahanbila si plemä svojho rodu,
Keď si jak myš mokrá vyzerala.
Spev tvoj večný
Ja počujem, dni noci,
Či jako pes verný,
Pri mne kráčajúci.
Si ako púšť suchá,
Ktorá je nezlomná,
Hláskom do ucha,
Aká si mi podobná?
I jako rieka prudká,
Nič ťa nezastaví,
Volá príroda matka
A rozkazy ti vraví.
Si to, čo mi
Najviac chýba
Celé utrápené dni,
Je to moja chyba?
Už nečuť
Labky tvoje
Po chodníku,
Trápenie moje.
Dať si spolu
Aspoň jeden dúšok,
Ranného vzduchu,
Aspoň na začiatok.
Vždy si hlávku svoju,
Do lona vložila,
Ja som ti opätovala
Lásku tvoju.
Je to ako sen,
Tak dávno sa mi to zdá,
Akoby roky len,
Každý to raz spozná.