Tie časy pochmúrne

Hana Zemánková- Tie časy pochmúrne

Lístie opadáva,
Ako šarm,
Kdysi sláva,
Ščil klam.

Je to ako keď
Si myslíš,
Že zaraz hneď
Všetko cítiš.  

Vari ťa to netrápi?
Alebo otužuje?
Si potom hlúpy
Ak to skoncuje?

Ach nie,
Blesky dávajú
Isté chápanie
Prečo tak bývajú.

Si len mrzák,
Nemáš srdca cit,
Ani skutku za mak,
Ako je to pocit.

Si si istý?
Vieš čo cítiš?
Sú to len tí
Čo nemyslia príliš.

Kmeň sa mení
Ako srdce,
Rastie, kvety rodí,
Ale nikdy čo chce.

Krehká pavučina
Sa ti vidí,
Je však iná,
Ako sa krivý.

Šiška už dávno
Zo stromu odpadla,
Nie však márno,
Ešte dobre dopadla.

Vidíš tamtú
Srnu bledú?
Hneď ženie sa naratu,
Kedz poľovníci idú.

Čo ti ešte poviem?
Je to nekonečné,
Skôr aj zomriem,
Je to večné.

Žblnkoce kvapka,
Oblé boky,
Potichučky kvapká,
Už nejaké tie roky.

Nie si veru inakší,
Po každé dážď zvoní,
A zvonček roní,
Kým svet bude lepší.

Červený muškát,
Ako žolík karát,
Počítať desaťkrát,
Príchodzí ôsmy kat.

Keď pod oceán sa vnorím,
Je to ako sen,
Kým sa vyslobodím,
Som morská pena len.