Srdca zmar

Hana Zemánková- Srdca zmar

Ani sa to tak nezdá,

Ako to všetko vyzerá.

Či sa mi to len zdá,

Čo to všetko znamená?

Ťaží ma to,

Jak okovy,

Neviem prísť na to,

Jaké sú to osnovy.

Vnútro mi to trhá,

Viac už neznesiem.

Časom mojím mrhá

To srdca túženie.

Azda sa bojíš

Svoje city vyjadriť?

Nehybne tam stojíš,

A nič napraviť.

Raz kvitnem,

Jako na lúke kvety,

Potom zasa hnijem,

Vnútro na kusy.

Ty si to svetlo,

Keď som v temnote,

Tys čo ma stretlo,

Keď som bola osamote.

Tvoje oči,

Hovoria za všetko,

Keď stretneme sa zoči voči,

U mňa trápenie pohaslo.

Stane sa zo mňa vŕba,

Navždy osamelá?

Stále mi to v hlave vŕta,

Už nie som smelá.

Dotknúť sa ja ťa,

Raz chcem,

Extáza objíme ťa,

Už si nepomôžem.

Vysokú latku,

Si ty nasadil,

Čo je to za lásku,

Keď si nič neprezradil?

Srší z teba krása,

Isté porozumenie,

Už to cítim zasa,

To srdca túženie.

Nač ja trápiť

Sa budem,

Čas márniť,

Nič nedostanem.

Myšlienky rozpustené,

Ako sirup vo vode,

Sú už dávno opustené,

Zanechané v podvode.

Ako les šumí,

A svoje vlasy strapatí,

Tak on tiež sa naladí,

On jediný to umí.

Žito ako more,

Vo vetre sa vlní,

Vidieť ho na obzore,

Ako sa slní.

Ako na strom,

Sa ja snažím dostať,

Jablko vysoko, začnem padať,

Záleží na tom?

Nevidieť naživo,

Nič nepovieš,

Nedáš najavo,

Ako ma miluješ.

Utekáš jak vlak,

Nikdy ťa nedostihnem,

Vidím to však,

Že ťa nikdy mať nebudem.