Spomienka

Akosi sa to všetko stráca,

Čas je nenahraditeľný,

Dieťa, škola, práca,

Svet rýchly a neviditeľný.

Kde sa podelo detstvo?

Dávno ho niet.

Kde je večné dobrodružstvo?

V hrobe hnije.

Spomienky sú drsné,

Ale veľmi presné,

Načo mi je bolesť aj radosť,

Keď sú pevnejšie jak kosť?!

Vďaka tomu, že píšem,

Vlastne ešte žijem,

Dostávam tak von,

Môjho detstva skon.

I hudba mi pomohla veľmi,

Ani nevieš ako, ver mi,

Zapchať aspoň na chvíľu,

Uši, čo neprehluší pílu.

Keby je na konci mojej mladosti,

Viac veľkých radostí,

Rozprestrel by sa koberec možností,

A pripravil k dospelosti.

Ach, kiežby si bola úprimná,

Tváriš sa, že si nevinná,

A pritom bodáš nožmi,

Nik ma nepočuje- pomôž mi.

Tak potom, čím si pre mňa?

Vytvorili ťa mnohí ľudia,

Čo sa nezobudia,

Čo všetko mi povedali, urobili.

Neodpustím...

Toto nie.

Nedopustím,

Žiadne zľutovanie.

Vždy mi hovorili mlč,

A tak som mala slova kŕč,

Teraz to viete,

A viac nepoviete.

Ešte aj tá maska má masku,

A komu smiem veriť?

Tváriť sa ako je všetko v poriadku,

Dokonalá rodinka, za rohom peniť.

Neviem, či je to z huby,

Alebo ritného otvora,

Idú z toho sračky,

To dokáže len nevinná potvora.

A v škole?

Ani sa ma nepýtajte,

Som rada, že je toho koniec,

Šikana, bez kamarátov- potom sa tam dobre cíťte!

A štýl- móda,

To tiež nie je pre mňa óda,

Každý sa šiel z toho posrať,

Čo najnovšie veci dostať.

Niektorí robia zo mňa sprostú,

Raz som zasran,

Potom zas v ich veku,

V rodine vždy čierny havran.

Áno, nikdy som nebola obľúbená,

Teraz ani po tom netúžim,

Vždy to rovnaké utŕžim,

Vraj mi bola láska sľúbená.

A ja sa na to môžem,

Akurát tak viete čo,

Potom aj také básne píšem,

Nikto sa ale nepýta prečo.

Či ma to trápi?

Či nad tým bdiem?

Nič z toho ma už nevábi,

Ale lepšie rozumiem.

Ste len ľahkým dúškom,

Ste len chabé mrknutie,

A čo mňa po tom?

I ja k vám cítim opovrhnutie.

Spomienky sú drsné,

Spomienky sú večné,

Spomienky vedia ublížiť,

Spomienky vedia oddialiť.

Spomienky vedú,

Spomienky podobné medu,

Spomienky ľahké,

Spomienky ťažké.

Spomienky budúcnosť tvoria,

Sú všemocné,

Človeka neraz ovplyvnia,

Málokedy nápomocné.

Mám ich dosť,

Čo tvoria nepeknú minulosť,

Na zložité a nechcené zabudnúť,

Azda nikdy nedokážem, ani uniknúť.

Snažím sa tvoriť nové,

Čo majú dej, ducha,

Nikdy nie sú hotové,

A neuniknú ani z ucha.

Málo je krásnych, ale sú,

Smiechu, zážitkov spln,

Snáď sa časom ponesú,

Na pamäti nekončiacich vĺn.

Ďakujem tým, čo ich vytvorili,

Preklínam tých, čo ich chceli zahubiť, sklamali,

Poúčam tých, čo vliekli sa na niti,

A ostatných posielam do riti.