Sloboda

Bolí, bolí, bolí,

Raz ma to skolí,

Toto trápenie sveta,

Jeho aj seba.

Čo, keď nie som spokojná,

Sebe nepoddajná,

Mrviť sa v mysli,

Čo myšlienky dávno skysli.

Bolí, bolí, bolí,

Toľko peňez ma umorí,

Čo ani nie vo vrecku mojom,

Ako čo hýbu svetom.

Bude ich azda dosť?

Nie, ani zlosť,

Ani odmenu za ne nekúpiš,

Čo len chvíľu smäd ukojíš.

Bolí, bolí, bolí,

Jaký je svet holý,

Bez slovka nehy,

Ani ako na tvári pehy.

Kde je ďakujem, prosím,

Čomu odmala učiť musím,

Ale iní nie, načo,

Ešte by to stálo dačo.

Bolí, bolí, bolí,

Minulosť sa nezacelí,

Prečo by aj mala,

Keď je stále otvorená?

Robte si radosť inakšiu,

Než trpieť dušu,

Čo len chce dýchať,

A svoj život snívať.

Bolí, bolí, bolí,

Ja Deva, slzy roní,

Pre ich slov nerozvážnosti,

Čo ubližujú mi do kosti.

To je ešte len bolesť!

Keď použijete slova lesť,

A raníte, ach, raníte,

A dušu milovanú strácate.

Bolí, bolí, bolí,

Nik môj hlad neukojí,

Aká to česť,

Ani mäsa za päsť.

Ach nie, to hlad po poznaní,

Čo je mi dovolené?

Je mi byť vážnom súdené?

A nie som strojcom svojej Šťasteny?

Bolí, bolí, bolí,

Rana sa nezacelí,

To priepasť hlboká,

Ako práca otroka.

Nepomôžu vám výstrahy,

Či klamlivé prísahy,

Čo ja hneď rozoznám,

Radšej dušu nebu odovzdám.

Bolí, bolí, bolí,

Moje srdce roní,

Za túžbou i poznaním,

Že životu sa naučím.

Že by som strasti,

I beľmo radosti,

Mohla premeniť na udalosť,

A večnú slastnú závislosť.

Bolí, bolí, bolí,

Nik slzu nevyroní,

Kto má pochopenie,

Pre trpiace stvorenie?

Ach, ako ma len skazili,

Moje sny zahubili,

Ale ja ich chcem späť,

Aj ich dostanem!

Bolí, bolí, bolí,

Aj tak nepovolí,

Uzda mojej slobody,

Čo utkali ľudia z mojej vody.

Chcem snáď veľa?

To som vám za to nestála?

Gniaviš, robíš ako chceš,

Ale aj tak ma raz zo svojho srdca vyženieš.