Ráno

To je keď vánok,

Sa narodí, 

Čerstvou vôňou lahodí, 

A ty bez otázok.

To je keď vtáčiky,

Sa prebúdzajú, 

Teba spevom vítajú, 

Roztomilé miláčiky. 

To je keď von,

Vyjdeš a je chladno,

Nezazvonil zvon,

A nie je ešte slnečno. 

To je keď hlas,

Včiel ešte len zosilnie, 

Nevšímajú si nás, 

Ale pre nás potešenie. 

To je keď ticho okolo,

Ešte žije a dáva sa,

Na ústup a s ním bolo,

Dobre, svet prebúdza sa.

Nepočuješ hurhaj, 

Nepočuješ ozveny,

Iba tento raj,

Čo vyzerá bez zmeny.

Máš pocit, že to patrí,

Len tebe, že si jediný,

Na tomto svete,

Ale to postupne pominie. 

Lístie na stromoch,

Jemne zašumí, 

Za sebou v dňoch,

Ono povie mi.

Chcem sa zobudiť vedľa teba,

Hľadám, ale ty tam nie si,

Možno zavolám do neba,

A dočkám sa spásy. 

Lesná zver ukrýva,

Sa v húštinách, 

Kde sama býva,

Keď ruch sa šíri v mestách.

Nik ťa neotravuje, 

Nik ťa neobťažuje, 

Otázkami, tento čas,

Patrí len tebe.

Môcť si privyknúť, 

Ale musieť odvyknúť, 

Lebo hneď ho vystrieda,

Deň a jemu je beda.

Ráno, to je keď,

Natieraš si med,

Na chlieb a vyjdeš do záhrady,

Plnej skvelej nálady.

S tebou sa prebudia, 

Aj iní ľudia,

A iný tvorovia k spánku,

Chystajú si pozvánku. 

To krásne chladné ráno,

Plné oddychu,

A ty si povieš áno,

A oddáš sa len povzdychu.

Sleduješ tú nádheru.