
Príbeh lesa
.
Hana Zemánková- Príbeh lesa
Nežnosť nežná...
Ticho tiché...
Svetlo žiariace...
Nemota nemá...
Kráčam tým kráľovstvom...
Uctievam obyvateľov..
Klaniam sa nízkym
Aj vysokým pánom...
Bo oni žijú týmto svetom.
Sila tajná ma ovinula
Okolo seba...
Drží ma,no nebránim sa.
Jej vôňa, túžba, svetlo,
Azda to najkrajšie čo ma stretlo.
A veru áno.
Hlavu mi to pomotalo...
Zamilovala som sa.
Nevidím strach a necítim temnotu.
Hľa, svetlo!
Vedie ma svojimi poddaními
Ešte hlbšie, do krásy.
A znova to ticho,
Nádherné, nemé...
Strážcovia tohto kráľovstva
Prichýlili ma.
A keď som si vypočula ich príbeh,
Veriť som tomu nechcela...
Každý rok, v tom istom čase,
Napadne ich nepriateľ.
Mojej rasy...
No živí sa už nikdy nevrátia.
Pustili ma ďalej.
Čím to bolo?
Nežný cit, láskavé srdce?
Niečo vo mne videli...
I ostatní sa mi prizerali,
A ja zase im...
Raz tu, raz ta...
Krása nevídaná.....
Tí, čo hneď boli pri zemi,
Nohy mi bozkávali...
A tí, čo vo výšinách rástli,
Svojimi rukami ma láskali...
Dotyk nežnejší ako celý svet.
Ich slová mi láskali srdce.
Hlas jemný ako satén,
Ich krása sťa ruže kvet.
Viedli ma svojím kráľovstvom,
Raz tmou, raz svetlom,
Spoznávala ich ríšu,
Počula ich radosť a nešťastie...
Zrazu mi srdce zahalila temnota.
Ako môže niekto takýmto tvorom ubližovať?
Nech príde sem,
Ukážem mu, hoc by som padla,
Aj mŕtva na zem...
Viedli ma hlbšie a hlbšie...
Vraj mám prestúpiť pred kráľa.
Toľké potešenie, toľká česť?
Po ničom inom som ani netúžila.
A hľa! Vidím ho!
V celej svojej kráse.
Dal mi isté posolstvo,
Nech zachránim ich svet.
On sám aj jeho poddaní
Vyprevadili ma.
Vďačná za všetko čo mi dali.
Navždy budú v mojom srdci.
Smútok ma premáha.
Keď moji oči zočia
Čo sa deje
V tom dnešnom svete.
Chamtivosť, lakomstvo a
Túžba po moci...
Neskoro im je pomoci.
Nás, ľudí, je málo,
Ktorý vedia, že to za to stálo.
Tento svet ide pomaly ale iste
Do záhuby...
Kto mu pomôže?
Tí, čo boli omámení temnou mocou
Prídu na to neskoro.
Ja vidím tú krásu vôkol nás...
Je to všetko dar, od nej,
Nádhernej bohyne.
Ja ich s láskou prijímam.
Každý s mysľou a citom môže
Len dúfať,
Aby sa nikdy nevytratilo
To kúzlo a príbeh lesa.