
Predsudky
.
Hana Zemánková- Predsudky
Urážka...
A čia?...
Čo môjmu srdcu ublížila!....
Vstaň a bojuj!...
Hnev!...
Srdce preťaté!...
Kým?...
Kopijou nespravodlivca....
Prečo?
Pýtam sa prečo?...
Slzy ako jemné kotúče...
No plné utrpenia....
Duša sa mi vylieva...
Zkiaľ?
Z môjho vnútra?
Peklo z neho sála...
Kŕč, kŕč mi nohu ťahá...
A čo z toho?
Aj tak to túženie odumiera....
Sta bylina....
Sladký...
Aký?
Plný zúfalstva....
Neha.....
Letne...
Kdeže!
Či nepočuješ?!
Viac už nie!
Ale znova....
Znova....
Znova ten hlas....
Volá ale odchádza...
Počuješ?
Necháp.....
Nik nepovolí
Bez ukrutného túženia.....
Máš strach?
Pozri do zrkadla....
Hľa, tu nevädza....
Kde krik a plač?...
Drzosť odišla...
Kľúč?
Vzala so sebou....
Musím ísť ta...
Azda nie!
To prekliate zvádzanie?
Kde? Nevidno!
Ticho jak v zemi ukryté...
Vzbura!
Hneď za ňou!
Naša vodkyňa...
Plášť pokrytý prázdnotou....
Kde to zvádzanie, keď žiadneho niet....
Kde to pokušenie, keď žiadneho niet....
Kde to zápasenie,keď žiadneho niet....
Kde to potlačenie, keď žiadneho niet....
Všetko vo mne vrie...
Z čoho?
Nespravodlivosť?
Zvádzanie?
Nie, to pravda...
Nežije...
Len krivda a bolesť
Teraz prežíva...
Načo sa vzpierat?
K čomu to je?
Žiadna radosť, potešenie...
Len ticho zostať stať....
Myšlienky ako splašené kone
Pobiehajú sem tam....
Darmo ich zahnať do kúta..
Veď tie ujdu preč zase....
Ťažko nájdeš pravdu, skôr lož...
I tak spravodlivosť, srdca bôľ...
Nemáš kam ísť,
Si stratený...
Vložte svoj text