Plná života

Líca rumenec,
Úsmev široký,
Na hlave veniec
Si mi posadila ty.

Koľko času mi zostáva?
Márna predstava,
Ako na zem lístie padá,
 Ja viem, že ma sprevádzaš.

Má to vôbec zmysel
Si niečo nahovárať?
Nikoho nevidieť
 S kým sa o tom porozprávať.

Bojujem sama so sebou,
Kde mám istotu?
Dáš mi silu
Veriť každému dňu?

 
Nič mi nechýba,
Pomaly sa na to dívam,
Ten svet okolo mňa
Rastie i sa rozvíja.

 
Dni sa menia
A roky letia,
Už nie sme to,
Čo sme bývali.

 
Ďakujem ti za to šťastie,
Čos mi dala v auguste,
Teším sa a radujem,
Znova žijem.

 
Prázdne miesto je zaplnené,
Nie tým rovnakým,
Ale novým,
Nie je to zlé.

 
Ale ani ono,
Ach, ako len spomínam,
No nevrátim to,
Ďalej kráčam.

 
Viem, že si trpela,
Ale teraz obeťou som ja,
Čo na tvári
To rovnaké nosí.

 
Dalo mi to teba,
A veľké ponaučenie,
Na miesto hľadela,
Kde tvé je odpočinutie.

 
Nie raz som tam šla,
Dotkla sa kameňa,
Cítila sa šťastná,
Že tvoj hlas počujem z neba.