Pivnica

Hana Zemánková- Pivnica

Ráno za včas vstala,

Rozmýšľala čo by si tak dala,

Utíšila hlad,

Hneď mi padol na ňu pohľad.

Hovorím si,

Nie, tam nejdem,

Ja sa bojím,

Čo ak tam niekto je.

Nabrala som odvahy,

Už nie som predsa malá,

Nebudú tam mátohy,

Ako za mlada.

Všade zvuky,

Ako z hororu,

Spôsobuje mi to muky,

Premieňa sa to na nočnú moru.

Kŕkanie žiab,

Vzadu kukučka,

Kráčanie láb,

Temná ulička.

Po chrbte behá mráz,

Stačí ak len jeden raz,

Viac už ta nepôjdem,

Doma všetko poviem.

Nohy ako želatína,

Ruky sa mi trasú,

Veruže ma vypína,

Keď vidím tu trasu.

Ťažko sa mi prehĺta,

Baterka už vybitá,

Stojac uprostred deja,

Vietor za mnou zavýja.

Vidím už tie dvere,

Veru sa mi nechce,

Čo iné ostáva,

Som veru veľmi hladná.

Kŕče už v bruchu,

Z toľkého ruchu

Vôkol seba,

Bola celá bez seba.

Tieň sa za mnou mihol,

Otočila som sa,

Nikto tam nebol,

Zbláznila som sa?

Odvaha ma nechala samu,

Ščil musím ísť sama,

Spomenula som si na mamu,

Hneď som bola smelá!

Raz, dva, tri,

Chytím sa tých dverí,

Potiahnem, no nepustím,

Teraz si pevne verím!

Ozval sa treskot,

Potom zápach,

Počula som vreskot,

Vo mne kvitol strach.

Jeden schod,

Druhý schod,

Šmyk na schodoch,

Bolesť v krížoch.

Dopad bol bolestivý,

Dvere sa zatvorili,

Pod sebou len studená zem,

Postaviť sa nemôžem.

Po dlhom bezvedomí,

Si znova uvedomím,

Kde to zase stojím,

Už sa bojím.

Dotýkam sa steny,

Studená jak voda v potoku,

Všade sliz samý,

Neviem nahmatať baterku.

Za nechtami špina,

Na tele modrina,

Vlasy strapaté,

Nohy čaptavé.

Ucítila som divný smrad,

Akoby tu umrel niekto snáď,

Dusno vôkol mňa,

Sťa ako vyhňa.

Hmatám všade naokolo,

Aha, moje jablko,

Zahryznem si do neho,

Jablka mäkkého.

Hneď som aj vypľula,

Hrôza to na mňa ukula,

Jablko samá pleseň,

V diaľke počuť pieseň.

Zrazu svetlo svietilo,

Vidieť všetko okolo,

Úzko ako v hrobe,

Zo stien na mňa niekto klope.

Všade smiechu veľa,

Ale nič viac nepovedia,

Znova ticho,

Svetlo zhaslo.

Plač sa na mňa tískne,

Ani myška nepískne,

Vlhkosť ma dusí,

Svoju prácu robiť musí.

Prebudím sa zase,

Pavučina obalená,

Na mojom vlase,

Celá omámená.

Na nohy sa mi podarilo postaviť,

Ale žiadna sláva,

Musím ešte dvere otvoriť,

Niečo sa mi dotklo rukáva.

Obzriem sa,

Znova nikoho,

Otočím sa,

Hľadím na neho.

Kričím, ziapem,

Zase spadnem,

Oči si zakrývam,

Na zem líham.

Tleskne rukami,

Svetlo zhasne,

Smiech za policami,

A ja som znova na dne.

Na hlavu mi padne,

Jablko odkusnuté,

Pozriem sa hore,

Oči jak zore.

Cítim sa jak v pasti,

On od toľkej slasti,

Priam až spieva

A mne sa pred očami zahmlieva.

Kŕč mi nohu ťahá,

On kričí - aha,

Zase si na mne zgustne,

Čakám kedy všetko pukne.

Vari som ja,

Bábka tvoja?

Dlho ma trápi,

Presto ma vždy lapí.

Kosti mi pukajú,

Bolesť a strach ti núkajú,

To najväčšie peklo,

Čo ma kedy stretlo.

Nechty po stenách škrípu,

Hľadiac kým si prídu,

Po teba,

Viac im už netreba.

Kvap, kvap,

Ozýva sa,

Chňap, chňap,

Pozýva sa.

Jablká okolo hádžem,

Skúšam čo dokážem,

Ubrániť sa nevládzem,

Znova padám na zem.

Otvárajú sa mi viečka,

Predo mnou sviečka,

Nado mnou strieška,

Všetko ako mriežka.

Ohník mi tu bliká,

V diaľke tajne vzdychá,

Počuť ako ťažko dýcha,

Pritom nahlas vzlyká.

Všetko je to prelud,

Hlava tomu neverí,

Všetko cítiť v povetrí,

Nič pre prostý ľud.

Celá v rozpakoch,

Topím sa v slzách,

Mučia ma tu kruhoch,

Poviem len ach.

Zrazu vidieť jasné svetlo,

To najkrajšie čo má stretlo,

Podali mi ruku,

A vytiahli z kruhu muku.

Pýtajú sa čo sa deje?

Ja len im odpoviem,

Bola som celá bez nádeje,

Že už skoro zomriem.

Smiech sa z nich dere,

Či ma niečo zožerie?

A ja im radím dobre,

Nie sme v žiadnej hre.

Neveriaci všetci sú,

Veď všetci uhynú,

Sestra skúsiť chcela,

No ja som ju len prosila.

Nechoď sestra nie,

Muky zažívať budeš,

Nikdy odtiaľ sa nedostaneš,

A potom rýchlo umrie.

Kývla na mňa hlavou,

Čo sa to deje so mnou?

Ona ta vkročí,

Svetla viac nezočí.

Dvere za ňou buchli,

Všetci zaraz zdúchli,

Nikto na ňu nepozrie,

Ako čoskoro tam umrie.

Takto to ja nenechám,

Sestru si ja nedám,

Otvorila dvere dokorán,

Ucítila päťsto rán.

Lapám po dychu,

Chytám sa steny,

Je tu ale potichu,

Počuť z diaľky stony.

Bijem, kričím nahlas,

Sestru mi týrajú,

Slýchať je hlas,

Kde to väzenie majú?

Už jej robia

To čo predtým mne,

Škreky ako zo záhrobia,

I je to vo mne.

Dunenie, kvílenie,

Setra bojuj,

Dušu nedaruj,

Nevzdávaj to, nie!

Na okamih,

Všetko stíchlo,

Udialo sa to tak rýchlo,

Steny od samých rýh.

Kľačím v tej hrobke,

K sestre sa modlím,

Malej nešťastia kôpke,

Hádam ju ešte uvidím.

Oheň jasný,

Taký krásny,

Ukáže mi cestu?

Kde nájdem svoju sestru?

Dvere otvorené,

Nebo červené,

Predo mnou leží,

Sestra v kaluži krvi.

Bežím za ňou,

Krehkou tvárou,

Mŕtvou rukou,

Dušou opustenou.

Čo sa to len deje,

Už ju nikdy nezohreje,

Srdce moje,

Slzy leje.

Sotilo ma späť,

Do hrobu,

Už čakám na záhubu,

Nevrátim sa naspäť.

Kde je ten,

Čo smrť chce len?

Postihla ma zlosť,

Nehľadiac na minulosť.

Vyjdi von ty zbabelec,

Kde sa skrývaš, za stenami?

Poď teda na vec,

Je to už len medzi nami.

Vytiahla som tyč

Spod malej debničky,

Dúfam, že mi nebude nanič,

Videla som hviezdičky.

Bijem všade dookola,

Postihla ma azda smola?

Dnes už bolo toho dosť,

Mala som už veľkú zlosť.

Zrazu tieň sa zjavil,

A ja naň kričím,

Konečne si sa objavil,

Teraz ťa zničím!

Viac úderov bolo treba,

Aká bola potreba,

Záťaž ma už neťažila,

Hlavne, že som žila.

Bojovala som statočne,

Krvi všade,

Cítim sa jak na ľade,

Už po všetkom konečne.

Vyjdem von,

Čisté nebo,

Smútok lebo

Sestrin skon.

Ach, úbohá moja,

Drahá sestrička,

Milšia ako každá perlička,

Ako včielka z roja.

Kiežby si ma počúvla,

Kiežby sa tam nešla,

Radšej kebys cúvla,

A nikdy to nenašla.

Ta ja smútim, plačem,

Nijako si nepomôžem,

Neskoro som zistila,

Že som sestru stratila.

Veru neželám vám,

Zažiť to čo my,

A preto radím vám,

Držte sa viac od jamy.

Neviete kade vedie,

Či je cesty späť,

Tak toto si pamätajte

Všetko naspamäť!

Také muky,

Taký strach,

Nie sú plné ani lúky,

No nie je ani za prach.

Noha, kríže, líce,

Vás budú bolieť,

Tak radšej buďte bdieť,

A držať sa ďalej od pivnice.

Bohvie čo tam nájdete,

Bohvie čo tam bude,

To skôr všetko stratíte,

Než naspäť chytíte.

Márne som chcela utíšiť hlad,

Márne som chcela sestru zachrániť,

Pocítila som len chlad,

Medzi mnou a sestrou pretrhla sa niť.

Radšej rýchlo uteč,

Kým ešte dakto môže,

Bo potom už všetko preč,

Nikto ti nepomôže.

Tajomné puto,

Čo kedysi skuto.

Preto drž sa silnice,

Čo vedie ďalej od pivnice.