Oveľa viac

Zahalený tajnosťou

A opradený túžbami…

Pretkaný nocou,

Ako dáky plášť záhadný…

Ale pred opovrhnutím

Neskryje ma.

Stačí len pohľad,

Až tak málo,

Aby som mohla

Pochybovať o svojom tvrdení.

Stačí, keď kútiky

Tvojich úst pozdvihnú

Sa a razom aj tie moje.

Čo sa to so mnou deje?

Čeliť smiem armáde

Celej. Čeliť smiem

Výkrikom hrôzy. Ale

Svojim pocitom? Kto

Si?

Že dokážeš ma dostať.

Že bdiem, keď ku spánku

Sa mám uložiť. Že myslím

Stále na teba.

Je to odstup, čo si

Odo mňa držíš, abo

Čakáš na vhodný moment?

Ja chcem viac.

Chcem cítiť dotyk

Tvojich dlaní na

Tých mojich. Vo vlasoch.

Na chrbte.

Chcem cítiť búšenie

Tvojho srdca, ktoré je

Tvoje a predsa

Patrí mne.

Chcem spoločné chvíle,

Prejsť s tebou míle,

Ale i byť sama.

Nie sama.

Chcem teba a nič

Iné a nič navyše.

Len ty. Tak málo

A tak veľa.

Nútiť ti tieto

A mnohé predstavy moje

Nebudem. Viem, že

Ty to vidíš inak. S iným.

I keď sa snažím rozptýliť,

V noci i deň,

Tak zas bažím

Po okamihu s tebou, preň.

Závislosť.

Priznávam sa. Nestačí mi

To, čo mám, čo s tebou

Mám. Chcem viac,

Oveľa viac.

Ale viem, že

Mne nepatríš. Budeš?