Oriešok
Pre neho nie všedným,
Pre neho všetkým,
Krásna mladá rodina,
Žiadna chudina.
Tam fukot,
Sem škrekot,
Razil si cestu strniskom,
Polapil hriešnikov.
Jeho hniezdo jeho pýcha,
Jeho žena mladucha,
Ukrytá v korienkoch stromu,
Tešili sa ako domu.
Svah bralnatý,
Pod koreňmi dutý,
A vtáčik bachratý,
Len tak tak prejde.
Sojka mu je susedkou,
Uškriekanou kamarátkou,
A jačí už zďaleka,
Že nevítaný ide dnuka.
A on nie cintľavka,
Pohne sa nejedna byľka,
A stojí pred domom prahu,
Kričí, von ty vrahu!
Aký to šupinatý cudzinec,
Nepekný votrelec,
Bez nôh a peria šatu,
Obrúčku na krku, zlatú.
Úžovka samica,
Teraz ona paňou,
Nepomôže na ňu palica,
Stane sa záhadnou.
A vtáčik smúti,
Hlavou krúti,
Rodina nie je,
V tom sa z krovia usmeje.
Ten zvuk,
Ten hlas,
Obzrie sa za klas,
A žena s deťmi,
Jeho skrytá tam.
Nechali úžovke,
Nechali svoj príbytok,
Odišli, kde je dobytok,
Výhľad k lúke.
V dutine a balkón,
Kravský zvon,
A ten kľud, ticho,
Len oni a nikto.
Sklo a piesok,
Hmyzu zostatok,
Udržiaval oriešok,
Všetok poriadok.
A na ďalší rok,
O žabí skok,
Letel on okolo koreňov,
Čo bývalý domov.
Kostra hada skrútená,
Čo nemohla sa dostať von,
Dobrá pasca nastražená,
Dobre ti tak, odvetil oriešok.