Odkaz

Moja drahá mademoiselle,
Ako je to dlho už?
Kto to vymyslel,
Rátať niečo také?

 
Vieš, nikdy som sa ti neodvďačila,
Za tvoje činy,
Za tvoje chyby,
A chvíle strávené osamote.

 
Dúfam, že si nablízku,
Moc mi chýbaš,
Kto si utiahne uzdu,
Aby nevyvádzal?

 
Nuž, toť moja vďaka,
Ale nie konečná,
Držala si našu rodinu pohromade,
Niežeby sa teraz rozpadala.

 
Ale je to iné,
Také plané,
Mám spoločníčku síce,
Ale to tajomstvom nie je.

 
Ďakujem za momenty,
Lebo tie boli kľúčové,
Ani som si neuvedomovala,
Že sú to lekcie.

 
Ďakujem za príbehy,
Čo sme si samé napísali,
A lásku,
Čo nech trvá naveky.

 
Ďakujem za srdce tvoje,
Čo bilo až do konca,
Aké bolo len silné,
Odrazom to tvoja duša.

 
Ďakujem za tvoj hlas,
Čo utkvie mi v pamäti,
Mám pocit,
Že šumí vo vetre.

 
Ďakujem za Aidu,
A za Blchu,
Držali ma pri živote,
Ukázali smer a pravdu.

 
Ukázala si mi svet vlastný,
Ach, aký je rozmanitý,
Keby bol ťažký,
Chytila bych ho do ruky.

 
Ďakujem na stotisíc,
Ďalej vo mne ži,
Nikto necíti to, čo ja,
Tvoja prítomnosť je priam hmotná,
Čakaj ma,
Navždy tvoja Hanka.