Odchod spanilosti
Zimný sen
Zdriemnem si na chvíľu,
Len, čo privriem oči,
Bude zdať sa mi sen,
Aký len chcem.
Len hlavu si tuná
Položím, na rameno
Tvoje, Snáď
Nespadne mi dole.
Započúval som sa do
Vnútorného hlasu,
Neradno odporovať,
A pravda, do vtáčieho spevu.
Bdiem, ani očko
Neušlo, či sa mi to
Prisnilo? Aké
Nečakané.
Videlo sami skutočne
Verné, bez farby,
Navyše, žeby i
Tá zvádzala?
Trpké a mámivé,
Lieku nikde v dosahu,
A ani nedočítaš v obsahu,
Na čo dobrý je.
Klesá mi hlávka k tebe,
Ležím si pohodlne,
Miesto vedľa je
vždy moje.
Sním.