Óda na strach
óda
Hana Zemánková – Óda na strach
Ó, aké sladké...
Ó, aké povznášajúce...
Ó, aké tiché...
Ó, aké lichotivé...
Blúdim...
Ostražitá... Zrazu!
Padám tou hlbinou...
Omámená...
Bolesť? Nie..
Halucinácia?
Niečo krásne...
Dokonalá extáza...
Adrenalín dýcha... Za mojím chrbtom...
Klietka zíva prázdnotou...
Záblesk...A znova tma!
Ako žiarovka...
Belota... Temnota...
Ó, aký srdca zmar...
Škrípanie nechtov...
Spevokol nočných vrešťanov...
Šperky, drahé kamene...
Ľahko ti skazia srdce...
To najväčšie bohatstvo máš v sebe...
Hlboko pochované ...
Iskra zhasína...
Ó, čierna diaľka...
Zhodila svoj čierny plášť...
Celý ovinul ma...
Bolesť... Chlad... Krič!
Neprekoná ťa ani moci bič!
Cítenie uniká...
Neprekonateľná sila...
Tieň jest mojím zrkadlom...
Slzy mojím srdcom...
Trápenie mojou radosťou...
Hystéria, toť moja závislosť...
Kosti rozpadnuté...
Ruža pochovaná...
Tu, tvoja milovaná...
Skrytá to temnota...
Tam v búrkach sa vynímam...
Hľa, ostrie- krčah plný krvi...
V hmle odetá,
Duša čierna sťa oči...
Vznášam sa...
Ako v oku tornáda..
Ó, aké vábivé...
Ó, aké vznešené...
More, plné hláv...
Ó, aké odťaté...
Ústa dokorán...
Ó, aké pôvabné...
Putá väznia...
Reťaze oslobodzujú...
Ó, aké zľutovania?
To u nás nikdy neznajú...
V podzemí, hľa!
Ticho a tma?
Kdeže, veselia sa...
Dávni démoni...
Bež, niet úniku...
Súmrak, uvidí ťa...
Chytí ťa za ruku...
Odvlečie do záhrobia...
Kde, prekrásne kvety spánku...
Nik netuší, nevie...
Ó, aké tajomné,
Ó, aké večné...
Márne budeš hľadať kľúč, necítiš...
Márne budeš hľadať cestu, neuvidíš...
Márne budeš bežať, neutečieš...
Márne budeš vzpierať sa, aj tak srdce pohasne...
Kde kríky rástli, teraz rastú plamene...
Ó, aké príjemné...
Kde vtáky čvirikali, teraz počuť kvílenie, zavýjanie...
Ó, aké uspávajúce...
Hnijúce mäso...
Krv sa prebúdza...
Kosti spráchnivené...
Smrť ožíva...
Už idú...
Služobníci dávnych čias...
Pod maskou sa už neskrývajú...
Teraz je rad na nás!
Koruna si sadá...
Velí a sama...
Ó, aké majestátne...
Ó, aké veľké...
Kdeže nejaká milosť?
Čo chcete?
Pre vás to už dávna minulosť,
Teraz tu zhnijete!
Pot ťažkých vzdychov...
Hladomor...
Spievanie večné tyranov...
Kto by chcel mať v srdci vzdor?
Dýcha ti na chrbát...
Studený a bez vnútra...
Hlas trhajúci to,
Čo ešte zostalo...
Prázdne telá...
Nemý pohľad...
Zvyšok pre teba,
Ale duša moja!
Ó, aké slastné...
Ó, aké čisté...
Ó, aké záhadné...
Ó, aké odovzdávajúce...
Krutý pohľad?
Lichotivé....
Ostrý bič?
Príjemné...
Kto by sa bál?
Keď nič nemá...
Kto by kam utekal?
Keď nemá kam...
Keď čepeľ prenikne do hĺbky...
Hladko, bez námahy...
Ó, aké pôžitkárske...
Veľkolepé...
Hlasivky prestrihnuté...
Sťa ako nite...
Podrezané nervy
Jak drôty...
Hrniec plný zúfalstva...
A on jasá!
Studňa nárekov
K nemu vzhliada...
Tikot hodín...
Odbíja, pomaly...
Každou sekundou
Si bližšie so záhubou...
Počuješ?
To tsunami vzlykov,
Idú k nám
A my ich vítame!
Dusí sa...
Duša previnilá?
My všetkých vháňanie
Do nášho kúta...
Ó, aké útulné...
Ó, aké prosté...
Ó, aké vzácne...
Ó, aké studené...
Ako chutí hrdosť?
Ako chutí mámenie?
Toho tu máme
Všetkého dosť...
Prikrývka úbohých...
Maska zrady...
Čarovnosť zápalná...
Mŕtve ruky...
Túžba tajomná,
Privedie ma do rozpakov,
Nežná, zdá sa,
Plná hebkých dotykov...
I hľa! Svetlo temnoty...
Lákavé...
Dotknúť sa ho chceš,
Pália ťa ruky...
Ostré tesáky...
Prebodnú ti hrdlo...
Krv sa leje...
Príjemné teplo.
Púpä umiera...
Aká česť, aká radosť!
Listy hnijúce...
Ó, aké lákavé...
Púšť sladkých nárekov,
Či okno záhrobia?
Sud plný posmeškov...
Žiadna sloboda...
Lačnosť ťa premáha?
Závislosť samá...
Ukrývaš sa,
Nemáš však kam...
Obraz a sklo rozbité,
Črepy tvojej milosti...
Ó, aké šarmantné...
Ó, aké prenikavé...
Tupý záblesk,
Sťa hrom,
I ten jest,
Ako srdca lom...
V tmavom lese...
Lesk a šarm...
Návykové...
Des a chlad...
Listy vznešenosti
Padajú, ale nehoria...
Tancujú na flamenca
Vo víre ladnosti...
Ó, aké chvályhodné...
Ó, aké dôležité...
Keď to, čo hľadáš,
Nakoniec aj nájdeš...
Muž mojich snov...
Večne sa skrýva za záclonou...
Môjho srdca zmar,
Môj prekrásny strach.