November

Vrabec na konár sadá, sadá,

Potichu si vyspevuje,

Potom náhle padá, padá,

Jeseň oznamuje.

Len v tejto dobe,

Zháňa potravu sebe,

Príde mráz,

A hľadá zas.

Ktože to k nám zavítal?

Akýsi divný hosť,

Potom sa vrabec zbadal,

To had, zmrznutý na kosť.

Chcel isto využiť

Posledné teplé dni, škoda,

Bude musieť požiť,

Kým sa neroztopí voda.

Už nie je ranná rosa,

Teraz už len prikrývka biela,

Čo by veverička bosá,

Sa v nej umývala.

I susedia, vtáky,

Čo ich býva mraky,

Odleteli dávno preč,

A tí ostatní sú v domovoch obďaleč.

Letné perie,

Vystrieda do zimné,

Ľahké páperie,

Farba, veľkosť iné.

Koľko má farieb jeseň?

Asi nekonečno veľa,

Červená- krv, hnedá- jeseň,

Sivá- mesiac, oranžová- dyňa.

Niektorí si robia zásoby,

Divné tie ich nádoby!

Iní sa ešte len prebúdzajú,

Ako ja, formu nadobúdajú.

A vrabec sa k žene túli,

Joj, to teplučko!

Dobre sa v príbytku mali,

Cez noc spia sladučko.

Líška sa raduje podozrivo,

Šuchot lístia, to je pre ňu!

Vyzerá však hrozivo?

Nie, zábava zaujala aj jeho ženu.

A čo tamto strana?

Kto si srdce vylieva?

To si len vrana,

Myslí, že spieva.

Klop, klop, na dvere,

To lietadielka a žalude,

To veverička hody mať bude,

Veľké zásoby v komore.

Les i dedina zahalila hmla,

Svetlonosi, čierne mačky,

To čas pre strašidlá,

Ježibaba a jej vyrážky.

Ovocie- hlavne hrozno,

Krásne vonia v záhrade,

I na stromoch vidno,

Hojnosť v úrode.

Jelene zase súperia,

O najlepšie lane,

A tak veria,

Že jeden z nich kráľom sa stane.

Čo viac si priať, pravda?

Toto obdobie má svoje čaro,

Vzácna minúta každá,

Za chvíľu opäť jaro.

Dni sa skracujú rýchlo,

Ráno tma, večer tma,

Niekoľko dní sa už mihlo,

A za chvíľu zima.

Pozerať strašidelné filmy,

Rozprávať hŕbu pover,

Vrabec nesie noviny-

Krásny mesiac to november.