Nikdy naveky

◆Takmer to vyšlo.

Čo chcela som tak veľa?

Čo chcela som tak moc?

Zabudnúť na teba,

To si želám teraz.

●Neha, tá len ako

Vánok, ako jemné moje

Pohladenie, okolo teba

Prešla.

A tá vážnosť! Si azda socha?

■Kŕmiť rečami, čo bez

Skutkov, bez činov,

Ani náznak.

Aby sa to splnilo,

Stať by sa mal zázrak.

◆Ale myšlienky uberajú

Sa k tebe. Zas.

Ale ja už nechcem.

Ťa.

A zas, ani magnet.

Aká to nadpozemská

Sila nás ťahá k sebe?

●To odcudzenie. Zdal

Sa byť, áno, zdal

Prívetivý.

No potom si to vzdal.

Prečo?

■Prešla som oceánom,

Prešla svetadiely,

Došla až k tebe.

Ale ty ani krok

Vpred nespravil si.

A moje srdce na nekonečné diely.

◆Utekáš, no ty ma

Dobiehaš.

Stojím a ty čakáš.

Prosím, nedráždi ma.

Potom činy svoje

Neviem ovplyvniť.

●Dúfam, že si našiel,

Čo hľadal si. I keď

Ja to nie som.

No dal si mi toho pocitu.

Vezmi si ho späť, prosím.

■Teraz viem,

Teraz rozumiem.

Nepýtam sa,

Neobťažujem.

Nie, to ty si začal.

A ja skončila.

◆Bolo to tvoje,

Ale vzala som si to späť.

Musíš dospieť.

●Akoby si nociam chýbal.

Lebo sníva sa mi

O tebe, o nás.

Chcem to zastaviť,

Ale nedá sa. Riadiš to ty?

■Že by mi bolo ľahšie

Bolo na duši?

Že by som to spálila?

Snažím sa ten pýr

Vytrhnúť, no

Koreň hlboký má.

◆Ešteže nás tá diaľka

Oddeľuje. Inak by nám

V ceste nestálo nič.

Diaľka,

Patrí ti vďaka.

●Odíď.

Alebo mám ja?

Bude nás to prenasledovať?

■Akoby si ani nejestvoval.

Nič po tebe tu

Nezostalo.

Ba čosi áno, predsa.

Silné spomienky.

Dajú sa vymazať.

Držíte sa ma ako kliešť.

Či som to ja,

Kto sa vás drží?

Nech odveje vás vietor

Do neznámych končín,

Kde za vami nemôžem.

Už nikdy, nikdy vás

Nechcem.

A naveky chcem

Na vás zabudnúť.

Moje želanie?

Šťastie pre vás

I mne.

Nie nám.

Odrezaná cesta.

Vymazané spomienky.

Duša, myseľ čistá,

To je moje nikdy naveky.