Nevinný prechod
Prelínanie v tichosti
Kde sú tie časy,
Keď sme chytali
Snehové vločky do dlaní,
Smiali sa a radovali,
Všedným dňom a pery
Mrzli vo vetre?
Nič a nik neostal,
Ani sneh, ani neh,
Ani ten bozk,
Všetko stuhlo jak vosk.
Zostala prázdnota a
Miesta hluché v dňoch,
Čo pretiahli sa jak roky
A tváre sú nemé.
Či len dočasná odmlka,
Či len spánku nekľud,
Konca vyzerám,
Konca pre tento ľud.
Nech zrodí sa túžba,
Nech zrodí sa pohladenie,
Nech mlčanie skryje sa do kríka,
A nastane vnímanie.
Stáť v dave bez ostychu,
A lapať vločky,
Lepiac sa do vlasov,
Prítulné to kočky.
A že prosby, nech
Netajú, budú vyslyšané.
Budú tu a stále.
Prehupsnúť sa bez
Klamu, že to tak je
A bude.
Bude krásne a čisté.