Nedotyk

Nemám silu už sa pýtať.

Aj tak mi nikto neodpovie.

A už vôbec nepohladí.

Možno v pamäti mi to utkvie.

A možno som stratená.

Iná je ľúbená.

A ja sa na to smiem dívať ako na film.

Ja však cudzí sledovať nechcem. Ale svoj.

Netuším, kde chyby sa dostalo.

Je to vzhľadom?

Som príliš milá a to ich nepriťahovalo?

Či celkom nezaujmem.

Hovorím, odpovede nie sú. Ani sa nečudujem.

Kto by mi odpovedal?

Plátno je prichystané,

Začína sa premietanie.

Pre jednu ženu, pre mňa.

Môžem sledovať páry zaľúbené.

Aj ja chcem účinkovať vo filme.

Hoc nie som herečka. Nechcem byť sama. Nie časom.

Slzy boli kedysi odpoveďou.

No už ani tie nie sú.

Len tie filmy mi to prinesú.

Nemusia byť dary,

Ani srdca zmary,

Avšak, kto by ma chcel?

Zákerný, nevšímavý,

Využíva, nezaujímavý,

Vzhľadom nepríťažlivý,

Nechutný sa len na mňa lepí.

Mám vôbec šancu na šťastie?

A byť šťastná, to chcem asi moc. A teraz noc. Sama.

Keď sa bojím,

Som sama.

Keď sa trápim,

Som sama.

Pritúliť sa smiem

K holej stene.

Nedá mi bozk,

Nedá svojej žene.

A cítiť iné teplo ako moje. Či chlad steny.

A pohladiť telo, nie moje. Opretí chrbtami.

Môžem sa snažiť, ako chcem. Som milá, idú nesprávni.

Som zlá, nepríde nikto. Tak čo teda, do kelu?!

Snáď sa obliekam i akurát. Nie moc vyzývavo, aby úchyl nezakročil.

Ani veľa, možno pútavo, tak na pocit.

Keď vedľa mňa si ani v šaline,

Nikto takmer nesadne. A hygiena je na mieste. Kde je problém, do kelu?!

Mám na to smolu.

Viem, že vek ma ešte neťahá. Ale rodina mi je mátoha.

Kedy niekto?

Kedy svatba?

Kedy deti?

Mám ich v paži.

Je to moja vec. A mať od nich pokoj by na škodu nebolo. Z týchto otázok.

A to je malý dôvod,

Môj pocitový viac.

Vnútri to má pôvod,

Proti sebe nechodiac.

Rešpektujem to. A čakám. Na sebe makám. Kedy pôjde môj film?

Čas však nie je nekonečný. Ani sa nenazdám a najlepšie v keli. Kiežby bol večný.

Chcem cítiť slasť,

Čo pri dotyku sa tvorí,

To je iných vlasť,

Ku mne nehovorí.

Aj tak dúfam,

Verím,

Zúfam,

Snorím.

Je to moc vidieť?

Že chcem nad tým bdieť?

Tomu rozumieť?

Ničoho si odoprieť?

Som tu a čakám.

Teraz, vtedy, potom.

Vystavená tým hrotom,

Čo ukazujú na mňa.

Mám všetko a predsa nič.

Som otrokom i mám v ruke bič.

Som šťastná i nie.

Kde je riešenie?

Nechcem návod,

Len postrčiť vpred.

Alebo jeho,

Nech je to ktokoľvek

Vhodný.

Nie je rad aj na mne?

Viem, že nie vábne,

Ale slušne.

Musím skryť,

Keď nie pretrhnúť,

Tú srdca niť,

A tomu privyknúť.

Čo ak som zaľúbená?

Ale nie k tomu,

Čo som zasľúbená,

Ja chcem ľúbiť len toho,

Čo si ja vyberiem a on mňa.

Chcem ho počuť dýchať,

Keď vedľa mňa leží a spí.

Cítiť, ako ma hľadá rukami a privinie k sebe. Na tom záleží.

Pretože dotyk,

To je láska, gesto,

Stane sa časom zvyk,

Prídeš na to.

Ale ja...nemám ani to.

Musím len o tom snívať.

Iný túži po peniazoch,

Či novej hračke,

Ja po dotyku.

Márne.

Ani potok sĺz,

Či búšenie kladivom mi to nedá.

Len jeden milujúci plný nehy.

Len jeden a posledný, hoc na pery.

Aby útroby sa mi rozochveli,

Hučali nadšením a adrenalínom. A hľadieť do tých očí. Tak málo si prosím.

Čo dočista budem sama?

Aj keby len na moment nepatrný prišiel. Aj keby to má byť len raz. Ale aj tak. Kde je?

Zdieľať úspech, či žiaľ a pritiahnuť sa k tomu telu. Počuť jeho smiech, nadšenie a mrzutosť, či tiež ho vypočuť. Ale byť s ním. Byť. S ním.

Mnohí majú aj viac a nevážia si. A ja by som 100 dní vymenila za lásku. Za objatie. Za dotyk.

Je to vôbec možné?

To len niekomu bolo pridelené šťastie? Prečo ja? Nezaslúžim si?

Aká vďačná som,

Aspoň tým snom.

Aspoň tam sa mi zjaví,

Malú chvíľu so mnou strávi.

Ale čo z toho, keď je to hneď preč? Malá iskra, a hneď zomrie.

Som tu

A čakám.

Som tu,

A nie, hľadám.

A čo iné zostáva, keď je všetko už tam. A za mrknutie mladosti chcem cítiť kúsok lásky radosti.

Aj keby nie stále,

Alebo aspoň niečo.

Aspoň pohľad.

Aspoň úsmev.

Aspoň vedieť,

Že nádej, že tam

Bolo toho nádych.

Pre dušu i tlkot srdca prepych.

A nasýtený vzdych. Smiem ísť ďalej.

A nechám sa prekvapiť. Možno na staré kolená, niekoho ohúrim. Ktovie?

Dvere sú otvorené pre tých, čo chcú vstúpiť a ja ich prijmem.

Nikto iný, nikto ďalší, vy neželaní zostaňte pred nimi, ale nedúfajte, že otvorím. To pokračujte inde.

Nech slová vykúzlia mi úsmev a pohladenie duše.

Nech bozk rozpáli mi vnútro a horí, dokedy neprestane.

Nech dych, taký pravidelný, sa zasekne a začne kolísať pri myšlienke na mňa.

Nech sú naše chvíle radostné, plné zážitkov, i len teplých večerov.

Nech dokážeme nájsť riešenie na problém a prekročiť ho, nedať sa rozviesť.

Nech sú naše dotyky večné, pretože len tak budem patriť tebe.

Nenechaj ma odísť.

Nenechaj ma zomrieť.