
Necnie sa
A za čím, kým,
Už si nevybavujem.
Mesiace odlúčenia
Hojivosť v tom majú.
Práve hojivé sú, bo
Strasti mi akurát priniesli,
Nie k prahu,
Ale rovno dnu. Nepozvane.
Zlo nevedomky sa
Prikradlo, no k
Poznaniu užitočné.
Bolo viac než skutočné.
Až po dobe uplynulej
Cítim nárast,
Osobnosti, života prepych,
Akoby som to vtedy stratila.
Nevravím nikdy či vôbec,
Lebo okolnosti môžu prísť,
Nie rovnaké, podobné,
Ale celý kopec.
Ale vybavím si
Málokedy tú ostudu,
Hoc učenie k tomu patrí.
Dnešné dni hľadím
Do diaľky, nielen
Popod nos.
Nezamávala som,
Nehlesla pozdrav na rozlúčku,
Lebo cnieť sa mi nebude,
Dúfam v to zabudnutie.
