Tráva zelená,

Až po kolená,

Hmlistý močiar,

Nedovidno stožiar.

Čvachtá blato,

Pod nohami,

Ozýva sa horami,

Prezradí sa ľahko.

Vzdychy únavy,

Zanikajú vo vetre,

Kde nie je žiadny,

Ostávajú nemé.

Zver zbystrí sluch,

Zrak i čuch,

Zachytí divný puch,

Už ich nie je, puf.

Ticho v lese,

Nik neopováži,

Dať znamenie,

Svoj život si stráži.

Neznáme končiny,

Páchnu novotou,

Majú svoje príčiny,

Ohraničiť okľukou.

Myslivec, myslivec,

Šepká niekde,

Otoč sa, choj preč,

Zažiješ biedne.

Čí hlas?

Obzerá, obtrie o klas,

A už zle je,

Čoskoro uhynie.

Vtáky sa menia,

Už nie perie,

Ani jeden nespieva,

Zlý sen? Metie.

Halucinácie? Otrava?

Bolí ho hlava,

Nohy lenivé,

Ruky krivé.

Hlinu z nich nezmyje,

Srnka divá sa smeje,

Hlas ostrý, britva,

Pozrie bližšie, mŕtva.

Odskočí preč,

Potkne sa,

Tasí pušku sťa meč,

Stmieva sa.

Blúdi, tu už bol,

Vráti sa a zabol,

Kade cesta ide,

Žiadnej nikde.

Vetvičky jak záclona,

Orechy- dážď padá do lona,

Vzduch riedky,

Zajace jak ľudské dietky.

Steká z neho pot,

Až do očí,

Stromy- živý plot,

Už domov nezočí.

Sova húkla,

Uši brnia,

Do hlavy núkla,

Svojho hlasu mámenia.

Jeleň prešiel okolo,

To obluda!

Nohy vysoké jak mlynské kolo,

Zachráňte sa, ľudia!

Zdvihol sa vietor,

Vari uragán,

Už neznesie to,

Nedožije viac rán.

Krkavec,

Temné krídla,

Myslivec,

Hlavy stína.

Krkavec útočí,

On uskočí,

Vydriape mu oči,

Div sa nepomočí.

Slepý starec,

Dávny myslivec,

Už len kosti,

Z dávnej radosti.

Poznáva hmatom,

Stromov kmene,

Čo na tom,

Keď nie po mene?

Leje sa krv,

Z jeho očí, bolí,

Ani chvíľu nepovolí,

Kiežby vedel prv.

Je deň?

Alebo noc?

Žil by preň,

Volá o pomoc.

Š,š,š, kričí ľud,

Radšej ticho buď.

Prebudíš netvora,

Do lesa dvora.

Ticho všade,

Až na myslivca,

Nechápe čo kde,

Hrá na opilca.

Po zemi sa plazí,

Nemá hlas,

Štípe, razí,

Čiernobiely mráz.

Strach prejaví sa navonok,

Postihne jeho, zem,

Aký to je otrok,

Rozhliada sa kolem.

Už koniec? Hotovo?

Zdá sa mu podozrivo,

Nepovie ani slovo,

Temno jak olovo.

Dýcha vzduch skazený,

Zas a znova,

Myslí, že je nájdený,

Omyl, obava.

Telom vlastným,

Sa dusí,

Ak chce zostať živým,

Ďalej kráčať musí.

Liany sťa had,

Motajú sa nohám,

Býval mlad,

Keď bránil sa tým potvorám.

Divá sviňa,

Oči jak oheň,

Nie to jeho vina,

Nabrala podeň.

Mohutné kly!

Napnuté svaly!

Už sa vracia,

Ach, nebesia!

I sa modlí,

I kľačí,

Život podlý,

Žena jeho mračí.

Ticho!

Ani šelest!

No ny ho,

Aký jest.

Mesiac vyšiel,

Zrak sa vrátil,

Až zistil,

Ako sa tváril.

Stromov tiene,

Nie ich ruky,

Bolesť vedne,

Žiadne zvuky.

Mať menšie podozrenie,

Niečo nie je v pohode,

Dal puške velenie,

Nenechal na náhode.

Nikde zver,

Sova spí,

Hviezdy udávali smer,

Čo sa nedoví.

Svetlo jak za dňa,

Pobral sa domov,

Žena čaká na mňa,

Už bolo toho dosť.

Prekračoval trsy trávy,

I mláčku,

Žena zdá sa mu vari,

Visí na obláčku.

Pretrie oči, pot,

Zrak zhasína,

Už to zase začína,

Stromový plot.

Len a len to!

Nič nové je,

Mámivé bludisko,

Náramne klaje.

V lýtku ho bodá,

Jak včiel tisícky,

Nech sa tomu poddá,

Nabáda ho netvor mýtický.

Ty prašivec,

Ty lump prepitý,

Vraj myslivec,

Zostaneš zhnitý.

Všetky zvery škriekali,

Žaby kŕkali,

Vetry radosť odviali,

Že myslivec je prekliaty.

Ústa húsenicami upchali,

Výparmi zakliali,

Krkavec si zobral svoju daň,

Vydlabať očičko, vrhol sa naň.

Pazúry kde boli nechty,

Zuby zo zajaca,

Močiare a ich dechty,

Premenil na pajáca.

Nos premení na rypák,

Prstov veľa mal,

Diviak mu ich odrezal,

Veľa krvi, pridal sa pijak.

Koleno vzad,

Na päte vred,

Pridal sa ovad,

Keď mal smäd.

Srna vzala pušku,

V bruchu mravenisko,

Na oku mušku,

Hadí chvost, psisko.

Na chrbte hrb,

Jak hora,

Semienka vŕb,

To vaša mora.

Pavúk hniezdo vo vlasoch,

Žabí jazyk,

Svrček v hlasoch,

Víťazný ryk.

Premenený na príšeru,

Omámený silou,

Poddal sa šeru,

Krivdou hnilou.

Znetvorený,

Otrávený,

Zmorený,

Novo stvorený.

Premkol ho chlad,

Trhanie povolilo,

Pocitu zamat,

Chuti dovolilo.

Po štyroch i dvoch,

Mohol i plaziť,

Dočiahol na roh,

Skočil na korisť.

Keby slyšal hlasy,

Čo varovali ho,

Neobtrel by sa o tie klasy,

Čo kliatbu uvalili na neho.

Teraz tento netvor,

Rúti sa,

Nájsť do ríše otvor,

Kde vráti sa.