Najlepšie

Odpúšťam nerada,

A aj málokto si to zaslúži,

V hlave sa mi zhrčí porada,

Každý má v nej miesto, slúži.

I cez trápenie fyzické-duševné,

Sa viem posunúť vpred,

Ak je niečo vo mne skľúčené,

Pôjde to von ako vred.

Možno sa to ťažko hovorí,

Možno je situácia napätá,

No moje srdce sa otvorí,

A humor srší ako strela.

Som rada, keď sú ostatní radi,

Aj keď nie pre všetkých ľudí,

Byť introvert,

Čo rozosmeje svet.

Umenie hovoriť slová,

Dlho do noci jak sova,

A vidieť výsledok,

Pozmeniť, dopísať dodatok.

Tešiť sa z počasia pekného,

Pre mňa dážď, sneh,

Nie z dňa slnečného,

To kyslé, drviace jak hriech.

Vidieť, čo ostatní nevidia,

Počuť, čo iní nepočujú,

A preto som bola tichá, ľudia,

Sledovala som intenzívne okolie, kým ostatní sa čudujú.

Mať krásnu dušu, to je umenie,

Nehovorím, že moja je celá,

Je v nej veľa chýb a sklamanie,

Ale cítim tak veľa.