Najhoršie

Chcela som to vzdať,

Bolo toho moc,

Aj taký vek nevhodný,

Chcela som byť človek slobodný.

Chcela som toľko,

Až ma to dráždilo do hĺbky,

Ale sama mám málo,

Naučila sa žiť poľahky.

Hnev vie vo mne dlho žiť,

Keď mi ľudia krv chcú piť,

Ale trpezlivosť zostáva,

Sme silná zostava.

Závisť sa tiež občas dostaví,

Moje telo sa len pobaví,

A i ďalej,

Verí v nádej.

Postava, teda výzor,

Nie je pôvabný,

Lepšie jak kukať na televízor,

Som element nenápadný.

Mať ako seba oporu,

Spoľahnúť sa sama,

Zdvihnúť tak oponu,

Až nadíde čas.

Vedomosti nie sú spoľahlivosť,

Teda, viac- menej,

Nikdy nebudem dosť,

Vždy sklamem.

Ale ja sa vám neospravedlňujem,

Čím viac budete kričať,

Tým viac vám utečiem,

Ale budem aspoň k svojmu cieľu, konečne, kráčať.