Na okamih

Si svetlom,
Za ktorým idem,
Keď mi je ťažko,
A sama nevládzem.

Čo je to len dotyk,
Len na okamih,
Viackrát sa ten rovnaký
Nezopakuje nikdy.

Čo je to túžba,
Keď ju nevyjadrím,
Stratím ťa,
Ak sa za tebou neotočím.

Si mi jarným vánkom,
Čo hladí mi tvár,
Keď som pod oblakom,
A neviem kam.

Sme si blízko,
Len na krok od seba,
Neuvidí to nikto,
Keď hľadím na teba.

Spomínaš si ešte?
Na lúky plné bylín,
Čo za chvíľu boli sťaté,
Tvojím rýchlym bežaním.

Sú dni,
Kedy sa rada nevidím,
Ale ty ukážeš mi,
Že ich zbytočne nenávidím.

Prečo si tam
A nie tu?
Bolo ťa tam treba
A mňa necháš samú?

Nie, ja viem,
Že i odtiaľ na mňa dosiahneš,
Nevrháš tieň,
Ale istotu, čo mi daruješ.

Čo bych dala za to,
Vrátiť čas, čo bol náš,
Prežiť ho
Znova a zas.

Viem, sa nedá,
Lebo čo bolo, stalo sa,
A nové musí prísť,
Tak ako každý musí odísť.

Prosím, nezmeň sa,
Zostaň a opri sa,
Veď to, čo nám náleží,
Spolu dohromady nás udrží.