Na lúke bosé

Hana Zemánková- Na lúke bosé

Perom atramentovým,

Po bielom papieri,

Pred svetom novým,

Bez viery,

Ja sa kolíšem,

Na našej terase,

Stránku napíšem,

kým ustane dážď zase,

Prechádzam sa,

Kým neustane,

A nová námraza,

Sa opäť nenaskytne,

To tvorí čudesá,

A hľadí do prázdna,

Kým sa to zdá,

Ako na mori dna,

Čo hĺbku nemá,

A len sa tvári,

Že hladinu nemá,

Pritom vnútro kvári,

Čo ešte dýchať vie,

A my len sedíme,

Ak sa to dozvie,

Že neleníme,

A hľadáme pravdu,

Ak ešte zostala,

V tej čo nemá zradu,

Len rozkvitala,

Keď zočila lásku,

Čistú, panenskú,

Bez oka mrku,

Hľadiac na jej matku,

V kúte tichu,

Keď čaká na teba,

3 roky uplynú,

A ona sama,

Verí, že vráti sa,

Tak ako vtedy v lete,

Tvárila sa,

Že to viete,

O tom slove,

Novom, nepoznané,

Čo poznajú len otcové,

Málo za to vzaté,

A tak pred svetom,

Dávno pochované,

I pred zlom,

No vietor odvane,

Ten zvyšok,

Čo držal pohromade,

Smútok všetok,

I po dlhom páde,

Nastane raj,

Nie pustý, ani číry,

Ale vraj,

Ako keď vzduch víri,

Ti vlasy strapatia,

Trávy v rose,

No nohy nepohladia,

Na lúke bosé,

Sme my chodili,

Smiali sa a verili,

Aby dni sa vrátili,

Čo naše sny skántrili,

Potajme ani čerstvý lak,

Nie ako ten atrament,

Ale ako fľak,

Na nový testament,

Čo hovorí o našej láske,

Bútľavá vŕba,

po kolená v tráve,

Ani listov hŕba,

Keby viali vo vetre,

Smiali sa ako tebe,

Keď na svetre,

Zelenom jak v tráve,

Bola malá lienka,

Pri pomyslení,

Ti bola o nej mienka,

Vzatá v roztržití,

Že by si skazila,

Náš sen o budúcnosti,

Ktorý upadne do priepasti,

A cesta von len plazivá.