Mráz

Budú trávy nízke,

Dotýkať sa hlávkami,

Už nie teplej zeme,

A zakrývať sa bielymi prikrývkami.

A tá zem, tá pôda,

Ustupovať nadol,

Azda jej vôľa?

To len jej čas padol.

Kvety nebudú voňať,

Bo sa uložia k spánku,

Ich farby budú klesať,

Poddajú sa i vánku.

Zver už tiež nevidieť,

Ale iné budú bdieť,

Niektoré odídu,

Iné prídu.

Drevo opadáva samo od sebe,

Tráva pomaly bledne,

Až prvý sneh spadne,

Nebude už iskra v tebe.

Vietor šumí, šepoce, štípe,

Až mäso tŕpne,

Ani jar, ktorú zbožňujem,

Nebude taká, ani ja nebudem.

Kto z vás vníma,

Kedy je ozaj zima?

Ach, vy padavky,

Na zimu sypete nadávky.

To ticho, ten biely šat,

Iba raz do roka,

Veď nie je nad,

Keď vločka padne do oka.

I sú ako ľudia-

Každá iná, ľahkosť budia.

Niektorá prv taje,

Niektorá zostane.

Hlas vtákov utíchne,

Len vŕzganie snehu počuť,

Strom potichu vydýchne,

Pocíť tú chuť.

Chodník mení sa v ľad,

Lúky v periny,

Biely les- to sad,

A spánok zimný do doliny.