liSt

Padá, padá list,

Padá...

Padá list, padá, 

Čo ho láka?

Padá dole,

Nie nazad...

Čo tých myšlienok vodopád?

Ráta do posledného čísla,

On ráta...

A pritom padá. 

Nezachytí ho vietor, 

Nezachytí jeho šum...

Pretože nechce, buď...

Nezačuje jeho hlas,

Nezachytí ani o klas...

Pretože tam nedoletí,

Pretože nechce...

Hlas nesie sa lúkou,

Nesie sa horami,

Pukot v dlani,

Potom uťal, ticho...

Nehlási o pomoc,

Ani vďaky slov nečujme...

Len padá, 

Do tmy a v tme.

Padá list, padá...

Blíž k zemi,

Blíž a upadá...

Nestojí o letmý dotyk,

A príval slov

Z neho srší...

Nedostane sa,

Nie k duši. 

Už len upadá, 

Ani iskra spomienky, 

Blíži sa k hladine,

K hladine prázdna...

Ešte letmé zachvenie, 

Zachvenie radosti, túžby, 

Ale i tak padá, 

Lebo chce...

Dotyk hladiny 

A je tam, spadol

A ďalej upadá,

V sebe, v tom,

Vo všetkom...

Nie hladiny vody,

Už niet listu,

Čo by padal...

A takto sa rodí smútok.