Lampáš
Prelínanie v tichosti
Blúdi v kruhu, znavená,
V závejoch času po kolená,
A tískne k sebe jediné,
To lampáš.
Rúcho noci neochráni,
Kabát spomienok nezahreje,
Krpce predsudkov,
Tú hordu studu neudupú.
Prediera sa vpred,
Lampášom nádeje,
Svetlom odokryje,
Dávne tlenie.
Fujačí tuhý víchor,
Pod nohami derie sa mráz,
Pripomína, tlmočí nechválu,
Plný kriku, plný žiaľu.
Trie sa o stehná,
Snaží sa vtlačiť náročky,
Šepká čudesá,
Nemilé, nech ide spiatočky.
Ona nehľadí vzad,
Ona udupe ho v ľad,
Daj pokoj, mier,
A ty, lampáš, svieť!
Lampáš svietil, zatetelil
Vločky snehové vo vetre,
opadli, skrehnuté,
A viac strach sa neobjavil.
Bo viera a nádej
Prekonajú každý závej.
Ale strach nenasytný
Vlk, číha za stromom.
Ale o ňom potom.