Ľahostajnosť

Labilnosť senilná,
Kto sa na teba pozerá,
Či hriechu patríš,
Či si našimi výplodmi.

 
Nakrájaná na tenké prúžky,
Nie jak papier tamten,
I tak cez teba vidno.
Nie, nie je mi smutno.

 
Si bez chuti,
Si bez zápachu slabosti,
Ale smrti z teba cítiť,
Až ma dusí.

 
Stekáš mi po tvári,
No nie slzy, len jantár,
Trochu tej liečivej masti,
Si uchovám, dovolíš.

 
Nechovám k tebe cit,
Mám však pochopenie,
A ti smiem darovať,
Ak oceníš.

 
Si sama, to chápem
Bez mnohých otázok.
To pominie,
Zas dakto príde.

 
Bude nazývať ťa piesňou,
Iskrou v jeho živote,
A ak sa bude pýtať,
Tak len z lásky k tebe.

 
Maj sa.
Nech sú tvoje dni pestré,
Avšak bezo mňa.