Krovky a tykadlá
Ty vieš, čo to znamená,
Keď počuješ ten zvuk,
Nepoznáš ich mená,
Ale robia nemalý hluk.
Onakvé mrkotanie,
Nie je radno rušiť,
Učinené lekcie,
Budú do teba búšiť.
Neodháňaj slovami prchkými,
Útok jasný žihadlami,
Čo stuhnú ti útroby,
A škody narobí.
Ak pri nich niekto kýchne,
Musí zaplatiť mýtne,
Čo vie pobúriť,
To členstvo. Nechceš sa s nimi súdiť.
Aký náramný delobuch,
Keď bzučí ten druh,
A nenechá ťa zmrzlinu,
Dojesť, chce viac ako pätinu.
Žiarou i tlmeným,
Oni hrajú vo svite,
Blýskanie dúhy,
Žijú i skryte.
Námahou podrobený,
Hmyz nechcený,
No úžitku mnoho,
Ako pre koho.
Potrava jasná vec,
Pre vtákov, i hlodavec,
Nepohrdne.
Mľaská nadšene.
Aké to nohy, držadlá,
Mnohé, chlpaté,
Niekoľké tykadlá,
Guľaté a ostré.
Oni sa tým pýšia,
Sami sa v roji hmýria,
S krídlami aj bez,
Skákať, liezť.
Rozkošné potvôrky,
I nechutnosť odpudivá,
Pancier a krovky,
Realita pravdivá.
A mnohé nebezpečné životu,
Vyhýbať sa radšej,
Niekto dá aj na ruku,
A po nej lezie.
A predsa bez nich nie,
Niet života aký poznáme,
I keď sú ohavné,
Ale potrebné.
Ale tie muchy,
By otravovať nemuseli,
Máme, čo sme nechceli,
I tie blchy.