Krkavčia 

Tiež máte ten pocit,
Že všetko je naopak,
Že svet sa rúti,
A nikto vás nepočúva?

Že sa na vás vykašlú,
Zo života odoženú,
Na krásne zabudnú
A uvalia na vás tmu?

Ako jedna matka,
Čo má deti,
Nechá ich tak,
A už sa nevráti.

Kŕmi ich sladkými rečami,
Hmotnými statkami,
Kde sú slová, činy,
Ona sa vôbec nepričiní.

Využíva svoje dietky,
Aby jej pozametali smietky,
Večer sa ona vráti,
A nevedomky sa tvári.

Deti len hľadia,
Ale neriešia to,
Zvykli si na to,
Že len tak ju potešia.

Ale ona to nedocení,
Nielen činmi, ale aj slovami
Ako ďakujem a prosím
Ani tak ich neodmení.

Oni ľúbia ju,
Radosť sa robiť snažia,
Ale ona nedocení tu snahu,
Oni v slzách, v oleji sa smažia.

Nemá pre ne pochopenie,
Ani času nazvyš,
A tak našla riešenie,
V spánku ma svoju skrýš.

Deti jej dobrú správu,
Zo školy i z domu hlásia,
Ona len skloní hlávku,
Kuká do mobilu a nepýta sa.

Ste v poriadku?
Nič vás netrápi?
Také otázky oni nepoznajú,
Nezaujíma sa o ne nik.

Vari je ona matka?
Keď hentak po nich kráka,
Keď ich ponižuje,
Ani nevie, ako im tým ubližuje.

Dáva prednosť iným,
Chváli sa im,
Ale za tým všetkým,
Stoja jej milé dietky.

Veľakrát by sa ona,
Nemala tak dobre,
Keby ich nemala,
Nezočila by ranné zore.

Čo jej neprinášajú radosť?
Čo jej neprinášajú šťastie?
Asi mala už toho dosť,
Rad bol teraz na nej.

Tento príbeh,
Zdá sa byť skutočný,
Má rôzny priebeh,
Posúďte ho vy.

Ako skončí matka a jej dietky?
Budú oni stále lapené do sieťky?
Alebo sa matka zobudí,
A všetko zlo zahubí?

Necháme sa prekvapiť,
Čo ona vymyslí,
Zostane s nimi šťastne žiť,
Alebo ich opustí?