Koniec?

Počujem klepot tvojich prstov,

Takmer neprestajne,

A v útrobách túžim,

Takmer neznesiteľne.

Nespútaš ma,

Nespáliš,

Neodradíš,

Nezbavíš sa ma.

Si úbohý dotyk,

Čo brázdil kedysi tieto rieky,

A teraz sú,

Teraz sú to brehov omietky.

Sústrediť sa darmo a splietať nitky,

Čo nebudú nikdy,

A aj tak sa pýtaš…

A ja si ťa odradím,

Poriadne ti to osladím.

Si prameň mojich vlasov,

Čo sa ma jemne dotýka,

No v zápätí škrtí ma,

Ale viem si s ním dať poriadky.

Čítaš tieto riadky…možno.

Nezničíš ma, po tomto nikdy.

Si vzácny, ale vzácnejšie

Sú moje city, čo chovajú

Sa k tým ako si ty.

Nespútaná, neodolateľná,

Trpezlivá a tvrdohlavá.

Si vánok, čo ma hladí,

Si spánok, čo ma drží,

Si hnev, čo ma dusí,

Si rev, čo ma núti.

A dosť toho pitvania,

A dosť toho plytvania,

Mojím časom, citmi,

Čo povieš mi,

Že boli skutočné,

Že mohli byť večné,

No pre mňa vtedy cenné,

Teraz k ničomu.

Bolo to k dačomu?

Dlho ti trvalo,

Až k vyjadreniu

Si sa dostal.

A jak je to dlho,

Čo si prestal

Odolávať?

Otázky…

Bez odpovede,

Nechané nápovede.

A predsa ticho,

Čo je hlasité,

Ako tlkot môjho srdca,

Keď ťa zočilo.

Teraz už nie.

A pritom je tak

Plné lásky…

Stačilo málo

A bolo zničené…

Tak veľa.

Nie zbohom, ale naveky,

Nevnímajúc moje návyky.