Jedinečný

 Bezsenné noci už

Nie sú také stratené...

Čo mi povieš, nuž,

Mne bude povedané.

Ani jediný strom,

Nerastie rovnako,

Ani jediný hrom,

Nebije jednako.

Prečo ty práve?

Prečo mám ja znášať

Tú túžbu, čo vo mne tkvie,

Alebo sa v utrpení vznášať?

Tys tým prekliatím,

Čo mi spôsobuješ,

Brániš sa pred vyrieknutím,

Že ma miluješ?

Čo slová,

To krásne,

Ale márnivá,

Krátka ratolesť.

Smieš sa ma dotknúť,

Smieš sa usmiať,

Smiem ale ja rozhodnúť,

Či má zmysel pokračovať?

Zmena je ako život,

Mení sa a formuje,

Príde nečakane,

Niekedy je nechcenou.

Tak prosím, prestaň,

Buď tým, čím si,

Krásny, nesmelý,

Taký zostaň.

To, čo nosíš,

Nie je hanba,

Otvor dvere dokorán,

Ukáž, že lásku si zaslúžiš.

Ach, ako ma len fascinuješ,

Každým tvojím krokom,

Rada trávim čas s tebou,

Škoda, že tak málo, všakže?