Január

Hana Zemánková- Január

Chladný mesiac,

Každý mysliac,

Že nič rodiac,

Že nič diať viac.

No i tu,

Žiť smie,

Rozvíjať sa smie,

K istému poslaniu.

A hľa!

Predsa sa dočkalo,

Žiari svetla,

Čas jeho nastalo.

Každý čaká

Že kvety len

V jar sa rodia,

Ale aj v zime.

Všade tíško,

Nikde nikoho.

Cítiť však blízko,

Že deje sa niečo.

Búrky neslýchať,

Ani spev vtákov,

Či slnce hriať

Spoza oblakov.

Hoc všetko spí

A je takmer mŕtve,

To ešte není,

Že je mĺkve.

Hoc vietor prúdi,

Oblakov horda

Sa rúti,

To niet ešte morda.

I keď to nevieš

Cítiť dostatočne,

Proste to nerieš,

Tvoje srdce nie je statočné.

Vžiť sa do toho

Musíš poriadne,

Inak mráz-toho

Ťa bude štípať riadne.

Prvé chvíľky sú isto,

Veľmi namáhavé,

Ale napriek tomuto

To všetko bude lákavé.

Zima reže

Až do hĺbky kostí.

Bolí? Kdeže,

Iba odvahu tvoju mostí.

Teplé obdobie,

Ostatní majú radi,

Možno i toto, ktovie,

Dajú na moje rady.

Vari by život

Mal byť bez viny?

To ako ocot,

Ročné obdobie bez zimy.

Všeličo k tomu patrí,

Ak sa mi dobre marí,

Zmrznutý dážď i vari

Dych studených tvári.

Oči ako od cibule,

Slzí im, prestať nechce,

Inak však nebude,

Keď to každý takto chce.

Načo sa trápiť?

Buď tým,

Kým máš byť,

Načo čas márniť?

Či už zima

Alebo leto,

U mňa vyhráva

Aj tak len jedno.

Síce nie som

Mesiac jesenný,

Osobnosťou som

Ako každý iný.

Mysleli ste,

Že som človekom?

Tak to žijete

Ešte v živote pravekom.

Zimy podpis,

V srdci mám vrytý,

Pes jak vyšitý,

To si teda píš!