Jabloň
K najvyšším nepatrí,
Ale i tak ťa obdarí,
Svoje dary,
Máš aj v pohári.
Druhov nemálo,
Odtieňov niekoľko,
Ale i tak chuti podobná,
Málokedy obdobná.
Za starobu sa nehanbí,
Má za sebou najlepšie doby,
Na chuti moc nemení,
A preto ju ocení.
A preto neprestáva,
S nami zostáva,
V koláči sláva,
Chuťové bunky zvoláva.
Štrulláčka, jonatánka,
Žiadna pomazánka,
Olovrant, či len tak,
Kamarát jej mak.
Zvuku včiel sa teší,
Ale osy, to ju ničí,
Mravce z nej majú preliezky,
Škodcovia ohlodávajú korienky.
Jak je rok dlhý,
Tak ona tam sama,
Alebo sú tam s ňou druhé,
Alebo je im mama.
Znáša počasia strasti,
Horúčavy, blesky,
Vždy ich prekoná,
Je dosť odolná.
Vôňa kvetov,
Do sveta kútov,
Čo láka na chuti,
Poteší deti.
Starček jednu takú mal,
A nejeden deň sa jej radoval,
Bo s ním prežila najkrajšie roky,
Nikdy ho neopustila.
On jej vďačný,
Staral sa, pod ňou sedával,
Kedysi viac akčný,
Teraz už nevládal.
No chuť si vždy ozrejmil,
Mošteku sa napil,
Koláča napiekol,
Čo žena jeho naučila.
Kedysi ruchu plná záhrada,
Teraz ticha náhrada,
I chýba mu to,
Prešlo najlepšie leto.
Aký to strom neobyčajný,
Čo nám dotvára prírodu,
Bez neho hladný,
Nemožno si predstaviť záhradu.
Je spoločník čestný,
Kedysi jednej aspoň,
Úcty sa mu dostalo,
Než len pohľad na jabloň.