Ilúzia

Smieme do seba džgať,

Čo hrdlo ráči,

A očiam sa to páči,

No je to len ilúzia.

Ilúzia, že sýtosti

Sme dosiahli. že chuť

Je neopísateľná a

Jedinečná.

Že nerestajnému slopaniu,

Dostane sa k riešeniu,

No je to len ilúzia.

Pretože problémy sa

Tak nerieša. Možno

Ich výsledok cítime

Teraz, no netrvá to

Navždy.

Že on a ona sa rehoce,

A láska sa ligoce,

No je to len ilúzia.

Lebo pod tým pekným

Sú vždy chrasty

Skutočnosti. Málokto ich

Stiahne dole a

Príjme, čo je pod nimi.

Že na citov eróziu,

Môcť dať liekov gázu,

No je to len ilúzia.

Nič na svete nepomôže

Večne utajiť city a

Ich priechod. A lieky

Opaku dosiahnu.

Že každú z krás,

Môžeme vidieť zas,

No je to len ilúzia.

Nikdy nič nevidíme

Rovnako ako predtým.

A ani to tam večne nezostane.

A na veľký honec,

Dal sa samozvanec,

A výhry sa dočkal,

No je to len ilúzia.

Čo sa kedy krásne

Víťazné vojnou dosiahlo?

Hlad a chudoba.

Stúpanie horou a svahom,

Vedie k podvrhom,

No je to len ilúzia.

Mnohí ťa odsudzujú, keď

Chceš niečo dokázať. Ale

Kto pri tebe stojí, keď

Si na ceste? A na jej konci?

Veď práve, ibaže,

Nie to, aleže,

No je to len ilúzia.

Komu kedy pomohli

Výhovorky, či podlízanie?

Ani na chvíľu. Sú

Priehľadné. Či ich ľudia?

Každý musí zošalieť,

Ak chce skrvavieť,

No je to len ilúzia.

Všetci vidia blázna,

No nik sa nepozrie,

Čo, alebo kto je za tým.

Nie je to jeho vina.

A milá protivnosť,

Mení sa na krutú zlosť,

No je to len ilúzia.

Všetko je vtipné iba raz,

Ale treba vedieť, kedy

Je dosť, aby z toho

Nebolo niečo horšie.

Musí byť skrotený,

Aby bol akurátny,

No je to len ilúzia.

Kto nám určuje, aký máme

Byť? Len my. Sme

Dokonalí akí sme. Nik

Nebude utláčaný.

Nedostane sa žľabu,

Danému pôvabu,

No je to len ilúzia.

Prečo by niekto nemohol

Žiť svoj sen? Každý

Má na to právo.

Afiliáciou posadnutý,

No po úspechu meravý,

No je to len ilúzia.

Nasilu sa niekam tlačiť

Nie je zdravé, ale ani

Ujsť pred neúspechom.

Byť adhéznou,

Aj agilnou,

No je to len ilúzia.

Pripojiť sa k niekomu

A zostať horlivým

Nie je ľahké časom.

No úcta patrí tým,

Čo to dokážu.

Zostať stáť a nič nespraviť,

Dá sa aj tak napraviť,

No je to len ilúzia.

Problémy sa nie vždy dajú

Riešiť nečinnosťou.

Treba ich postrčiť. Alebo seba?

NIe je radno,

Rušiť spojivo,

No je to len ilúzia.

Nie je správne rušiť to,

Čo je dané. Ale niekedy to

Je jediné riešenie.

Nepohnutá svalovina,

Zachovaná rovina,

No je to len ilúzia.

Nikdy nevieš, kedy

Budeš v nečakanej situácii

A musieť zakročiť. Preto je

Pohyb podstatný. Aj pre city.

Ak chceš niekoho čapcovať,

Musíš si niekoho najať,

No je to len ilúzia.

Rieš si vlastné krivdy

Sám. Nikto nebude pri tebe večne

A riešiť to za teba.

Čo nám však tie ilúzie tvorí?

Kto nám v snoch snorí?

Komu smieme pripísať?

Komu smieme odpúštať?

Že toho citu bôľ

Mení, i nie sa v rôsol.

A toho, čo pred ním prchne,

Bezcitne odvrkne,

Ale ilúzou mu nebola,

Tvoril si ju sám.

A je realita ilúzou?

Lacnou eufóriou?

Načo je to dobré?

Máme sa učiť k spokojnosti.

Toho, čo máme.

Ale nie zabudnúť, žiť v tom večne.

A vytvárať si plané

Nezmysly, čo myseľ

To odkyslí. Kolotoč.

Nasávaj túžbu poznania,

ZA nedlho čakania,

Dostane sa konca. Nie je

To len ilúzia.

Príde, ako aj odíde,

Nie je tu večne,

To len my ju kŕmime.

A kedy prestaneme?

A je mojou ilúzou

Dostať sa k opätovaným

Citom? Či je to len skúška?

Je skutočná? Sú reálne?

Dozviem sa to?