Hviezda

Hana Zemánková- Hviezda

Vidím ťa...

Ó, jasnosť samá!!!

Celá krásna....

Spanilá....

Keď oko moje uzrelo ťa,

To i druhé podľahlo zaraz...

I väčšmi moje srdco

Čo nikdy predtým to nevidelo...

A teraz jasá!

Bo znova zočilo...

Dcéru bohyne...

Láskavé to srdce....

Tam hore k výšinám

Sa tiahne tvoja veľkoleposť

No vždy aj

Zapadne za tajným horizontom....

Prečo každý deň odchádzaš?

Prebudím sa a už ťa niet....

Prečo sa stále skrývaš?

Necítiš moje trápenie??

A si sladká, ako tvoje svetlo

Keď pohladí ma na líco

Oči spievajú,

Hlava tichá....

Trápiš ma...

Mučíš ma....

Nestihnem dat ani zbohom

Na rozlúčku nečakanú....

V noci vyčkávam

Tajne a zdvorilo

Keď vonku vietor praská

Tu len nemé to ticho

A predsa! Hlas!

Priam božský, ach!

I hovorí sa,

Kto počká sa aj dočká....

Vyplatilo sa!

Nádherná ta tvoja tvár,

Žiara svetelná,

Sta sneh bielota...

Vo vnútri motýle...

V hlave prázdno....

Ruky nepoužiteľné

A nohy padajú....

Kto lepšie milovať ako ty?

Kto lepšie pravdu znať než ty?

Kto lepšie vďaky priať

Kto lepšie moje srdce rozohriať...

Aj hľa! Bolesť?

To kôl v hrudi zaseknutý

Ťažko odtiaľ vymaniť

Sta brečtan privinutý....

Ty, hviezda nebeská

Mne samej učarovala....

Ty, hviezda kráľovná

Do oka mne padla....

Žiariš belotou

Viac než sneh ci drahý drahokam

To tys vzácnejšia

Prostá víla...

Cnieť sa mi bude

Až raz zapadneš...

Nechoď!!

Zostať!!

Lásky kvet

Čo rozvíja pupä

Iba taky šarm....

Celý je ti svet...

Len ty jediná svietiš najjasnejšie....

Z môjho okna, nad hory, kopce...

To iné hviezdy zhasli

Keď uvideli toľkej ladnosti...

To i pravda iste bude...

Zaspávam na tvojom pleci

Kým ty sama pominieš...

Ale vždy sa vrátiš!

To moja vzbura proti zlobe...

To môj štít proti hadom...

To moja oceľová kopija...

To môj vzácny mitril...

Najväčšie bohatstvo,

Čos mi kedy dala,

Bolo tvoje svetlo

Moja drahá, milovaná hviezda...