Ešte
Prelínanie v tichosti
Nakúka slnce hrozné,
Budí ho a nedá pokoja.
Nájde škárku a to
Brloh takmer bez otvora.
Brvy mykajú telom
Stuhnutým a prikryté lístím
Podzimným.
Dáke cudzie teplo
Hladí ho po
Chrbte a
Buntoší.
Ešte nie!
Ešte nenadišiel čas
Prebudenia, zalez
Dakde do zeme!
A mračná vystúpia
Spoza hory, naproti
Idú, nech tvor si
Zdriemne.
Veď priskoro je ešte,
Nech zahrabe sa
Vyše do duchien spánku.
Nech dá to slnce
Pokoja ešte.
Veď i tak bude zas
Svietiť a páliť ani čert.